01. marca 2017
Eurokomisár Maroš Šefčovič Foto: TASR/Martin BaumannBrusel 1. marca (TASR) – Dokument o budúcnosti Európskej únie z dielne Európskej komisie (EK) sa stane základom pre diskusie lídrov členských krajín o spoločnej vízii rozvoja EÚ do roku 2025. Hlavnou snahou bude zachovanie jednoty a spolupráce 27-člennej Únie, uviedol dnes podpredseda EK Maroš Šefčovič.
Takzvaná "biela kniha", ktorú dnes predseda EK Jean-Claude Juncker predstavil v Európskom parlamente, podľa Šefčoviča ponúka návody do diskusie, ktorej sa budú lídri budú venovať koncom marca počas osláv 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv. Premiéri a prezidenti členských krajín EÚ budú rozhodovať o tom, ako sa má Únia vyvíjať po odchode Británie.
"
Považujeme toto stretnutie za taký nový zrod Európy," povedal Šefčovič na margo nadchádzajúcich rímskych rokovaní. Takzvané Rímske zmluvy, ktoré sa stali jedným zo základov európskej integrácie, boli podpísané v Ríme 25. marca 1957.
Junckerova biela kniha podľa Šefčoviča vychádza z pozorného sledovania verejných diskusií a politických nálad v členských krajinách. Na ich základe Juncker predložil päť možných scenárov vývoja, ktoré majú posúdiť národní lídri.
Prvý scenár znamená naďalej a ešte rýchlejšie pokračovať v doterajších politikách EÚ, čo označil ako scenár Bratislava plus. Označenie súvisí s tým, že sa tento proces začal vlani v septembri na neformálnom summite EÚ v Bratislave.
Druhým scenárom, ktorý preferujú niektoré členské štáty, je snaha venovať sa iba jednotnému trhu. Ďalšie politické iniciatívy ako Erazmus, zamestnanosť mládeže či spolupráca v bezpečnostnej alebo migračnej otázke, by sa v tomto prípade postupne vrátili na úroveň členských krajín.
Tretí scenár naznačuje podľa Šefčoviča možnosť užšej a hlbšej spolupráce pre tie krajiny, ktoré si takúto spoluprácu želajú bez toho, aby museli čakať na zvyšok EÚ. Dobrým príkladom v tomto smere je inštitút posilnenej spolupráce, ktorý v rámci EÚ už funguje.
Štvrtý scenár počíta s tým, že sa EÚ prioritne a s vynaložením všetkých prostriedkov zameria len na riešenie určitého problému, napríklad na riešenie migračnej politiky. To by si vyžadovalo absolútne finančné krytie, plne funkčné orgány a dostatočné personálne zabezpečenie. Za súčasných rozpočtových podmienok by to podľa Šefčoviča znamenalo ubrať z iných politík EÚ.
Posledný scenár navrhuje, aby lídri pristúpili k európskej myšlienke mimoriadne ambiciózne, čo podľa podpredsedu EK znamená zavedenie spoločnej európskej spravodajskej služby, zavedenie úradu európskeho prokurátora, ale aj spoločnú obrannú politiku či kreslo pre EÚ v Bezpečnostnej rade OSN.
"S
nažili sme sa úprimne a čestne dať na stôl všetky scenáre o ktorých sa diskutuje a vytvoriť priestor pre šéfov vlád a štátov, aby sa začala akási permanentná diskusia. Jej výsledkom má byť to, aby sme do európskych volieb v roku 2019 išli s dohodou, ako by Únia v roku 2025 mala vyzerať. Aby sme to ponúkli voličom a aby sme pre túto víziu Európy získali potrebnú politickú podporu," uviedol v závere Šefčovič.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR