Šefčovič: EÚ vidno pri reformnom úsilí Ukrajiny v oblasti energetiky

Brusel 15. januára (TASR) - Európska únia podporuje reformné úsilie Ukrajiny v oblasti energetiky a chce sa podieľať aj na vytváraní fondu pre zvýšenie energetickej efektívnosti nášho východného suseda, uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.


Slovenský eurokomisár pre TASR zdôraznil, že reforma energetického sektora, ktorú od Kyjeva požaduje Brusel, má významný vplyv na celkové hospodárenie Ukrajiny. EÚ víta reformy, ktoré sa v tomto sektore podarilo ukrajinskej strane zrealizovať, a aj v dôsledku toho posledná zima (2016/2017) bola prakticky bezproblémová.

Ukrajinci podľa jeho slov lepšie hospodárili s plynom a veľmi zodpovedne sa postavili k tvorbe potrebných zásob v zásobníku, čo bolo garanciou toho, že tranzit ruského plynu cez Ukrajinu do Európy prebiehal bez problémov. A zároveň zárukou, že krajina mala dosť energie počas zimnej sezóny.

"Brusel aj napriek tomu vedie s Ukrajinou permanentný dialóg, aby nepoľavovala v reformnom úsilí," spresnil Šefčovič. A dodal, že Únia veľký priestor v rámci energetickej transformácie Ukrajiny vidí najmä v oblasti energetickej efektívnosti.

Pripomenul, že po dohode s predsedom ukrajinskej vlády Volodymyrom Hrojsmanom bol vytvorený spoločný fond, do ktorého je EÚ pripravená prispieť sumou 100 miliónov eur, a rokuje aj s ďalšími medzinárodnými finančnými inštitúciami, aby sa po rozbehnutí spolupráce k tomuto projektu pridali. Cieľom je vygenerovať na tento účel až 600 miliónov eur, čo by výrazne v podobe úspor pomohlo nielen ukrajinským domácnostiam, ale aj tým občanom, ktorí majú problémy splácať faktúry za vysoké účty energií.

"Pre Slovensko je veľmi dôležité pokračovanie uplatňovania európskeho práva aj pre energetický sektor v oblasti elektriny a plynového hospodárstva," upozornil Šefčovič.

Dodal, že EÚ momentálne rokuje s ukrajinskou stranou o procese unbundlingu, čiže rozdelenia kontroly nad výrobou a distribúciou energie ukrajinského plynárenského koncernu Naftohaz. To do budúcna umožní získať súhlas od významných európskych investorov vstúpiť do tohto podniku.

Podľa jeho slov sa Únia dohodla s Kyjevom, že na jar pripravia cestovnú mapu, ako ďalej postupovať v tomto procese. Európa bude okrem toho pozorne sledovať aj proces arbitráže v Štokholme, ktorý by mal priniesť konečné rozhodnutie v spore medzi Ruskom a Ukrajinou - medzi spoločnosťami Gazprom a Naftohaz - ohľadom rôznych vzájomných niekoľkomiliardových pohľadávok v energetickom sektore.

Šefčovič zdôraznil, že EÚ opakovane ako svoju najvyššiu prioritu uvádza kontinuitu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019. Rusko plánuje ukončiť túto trasu v roku 2019. Pre Ukrajinu to znamená prínos do štátnej kasy okolo dvoch miliárd dolárov ročne a pre zvyšok Európy záruku energetickej bezpečnosti. Za vhodný príklad uviedol koniec roka 2017, keď explózia jednej kompresorovej stanice v Rakúsku ohrozila dodávky plynu do celej južnej Európy a Taliansko muselo niekoľko dní fungovať v núdzovom režime.

"Ide o jednu zo strategických priorít EÚ. Zdôrazňujem, že si musíme dávať veľký pozor na to, aby sa tranzit a počet prepravných trás, ktoré sú tri pre západnú Európu – Nord Stream, Jamal a ukrajinská trasa –, nezúžili na jednu cestu. Vidíme aké fatálne následky by to mohlo mať pre celú Európu," skonštatoval. Spresnil, že havária v Rakúsku potvrdila nevyhnutnosť zachovania ukrajinskej cesty, a vyjadril presvedčenie, že EÚ bude o tomto rokovať s ukrajinskými a neskôr i s ruskými partnermi.

Zároveň priznal, že zachovanie ukrajinskej cesty je dôležité aj pre slovenský rozpočet, lebo SR je tiež súčasťou tohto tranzitného koridoru. Ocenil "dôležité rozhodnutie" slovenskej vlády a spoločností SPP a Eustream, keď sa v relatívne krátkom čase podarilo zabezpečiť reverzný tok plynu na Ukrajinu. Zároveň to podľa neho vnieslo viac pokoja do oblasti energetickej bezpečnosti Ukrajiny a EÚ nemusela za posledné dva roky tráviť predvianočný čas trojstrannými rokovaniami s Kyjevom a Moskvou o tom, ako zabezpečiť aby štáty strednej a východnej Európa mali cez zimu dostatok energie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR