|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
18. decembra 2017
Šefčovič:Chceme pômocť pobaltským krajinám s napojením na elektrinu EÚ
Na snímke podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič.
Zdieľať
Na snímke podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič. Foto: FOTO TASR - Michal Svítok
Brusel 18. decembra (TASR) - Napojenie elektrickej siete troch pobaltských štátov na systém ostatných členských krajín EÚ podporí bezpečnosť dodávok elektriny a je prejavom európskej solidarity v oblasti energetiky. Uviedol v pondelok pre TASR podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.Pobaltské štáty sú napojené na elektrickú sústavu z čias Sovietskeho zväzu, ich snahou je integrovať sa so západoeurópskym kontinentálnym systémom. Šefčovič spolu s eurokomisárom pre klimatické opatrenia a energetiku Miguelom Ariasom Caňetem v pondelok prijal ministrov energetiky Estónska, Litvy, Lotyšska a Poľska. Tí chcú najneskôr do konca mája 2018 nájsť riešenie o najlepšom spôsobe synchronizácie elektrickej rozvodnej siete pobaltských štátov s kontinentálnym európskym systémom.
Podľa jeho slov ide o politicky citlivú tému a technicky komplikovaný proces. Buduje sa niečo nové, keď tri pobaltské krajiny sa chcú "odstrihnúť" od pôvodného dodávateľa a spojiť sa so svojimi európskymi partnermi.
EÚ nechce z tohto procesu vynechať Rusko a Bielorusko, aby nedošlo k neočakávaným situáciám. Moskva aj Minsk musia poznať dosahy tohto procesu a doriešiť bude treba aj elektrické prepojenie Ruska so svojou enklávou Kaliningrad. Šefčovič na jar tohto roku rokoval o tomto projekte aj s ruským a bieloruským ministrom energetiky a ubezpečil ich, že EÚ chce s nimi viesť príslušné technické a politické rokovania.
Šefčovič spresnil, že už fungujú dve elektrické linky medzi Estónskom a Fínskom, čo Pobaltiu umožnilo prepojiť sa aj so Švédskom a prvé dve väčšie prepojenia sú už aj s Poľskom. "To ale nepostačuje na to, aby sme mohli hovoriť, že tá kapacita je dostatočná na úplnú synchronizáciu s európskou elektrickou sústavou a na odpojenie sa od systému bývalého Sovietskeho zväzu," skonštatoval.
Ide o náročný projekt aj po finančnej stránke, aj preto sa eurokomisia dohodla s ministrami energetiky pobaltských krajín a Poľska na časovom rámci s rozvrhom prác pre správcov prenosových sústav a expertov, že dokončia všetky štúdie potrebné pre uvoľnenie financií na jednotlivé projekty. Tie by mali byť financované cez fond Nástroj na prepájanie Európy (CEF). Už v marci sa za týmto účelom chystá stretnutie premiérov pobaltských krajín, Poľska a predsedu EK a v júni sa očakáva uzavretie záväzného memoranda.
Napojenie sa pobaltských krajín na elektrickú sústavu EÚ by sa podľa Šefčoviča nemalo premietnuť do vyšších faktúr za elektrinu. Doterajšie prepájanie so škandinávskymi krajinami bolo cenovo pozitívne ovplyvnené tamojším najlepšie fungujúcim trhom s elektrinou, kde sa presadzujú vodné elektrárne aj obnoviteľné zdroje. Severské a pobaltské krajiny majú spoločný trh s elektrinou Nord Pool, ktorý je dokonca lídrom na európskom trhu s elektrinou.
"Je predpoklad, že po celkovej synchronizácii budú mať väčšiu energetickú bezpečnosť, systém viac pod kontrolou a ceny by mali klesať," odkázal Šefčovič. To podľa jeho slov bude závisieť aj od reforiem, ktoré v Bruseli prerokováva Rada EÚ pre energetiku.
Slovenský eurokomisár upozornil, že pondelňajšia Rada ministrov hovorí o historickom okamihu, lebo ak sa nájde politická vôľa členských krajín EÚ, tak do platnosti vstúpi legislatívny balík eurokomisie známy ako Čistá energia pre všetkých. Bude to dohoda o príprave národných energetických a klimatických plánov, vízií o tom, ako bude vyzerať naša energetika, klimatická politika a doprava do roku 2030. Tiež je to návrh o väčšom množstve energií z obnoviteľných zdrojov, kde EK chce najmenej 27 % energie do roku 2030 z celkového energetického mixu a do tretice je tu návrh o novom dizajne trhu s elektrinou. Ten sa viac spolieha na digitalizáciu a mal by dať občanom väčšiu váhu na trhu s energiou - budú sa môcť rozhodovať o tom, od koho si budú elektrinu kupovať, prípadne či si ju vyrobia sami a budú ju dodávať do rozvodných sietí.
osobitný spravodajca TASR Jaromír Novak
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR