|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. septembra 2010
Šéf eurovalu neočakáva žiadosti štátov o pomoc
Šéf Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) Klaus Regling neočakáva, žeby štáty eurozóny požiadali o pomoc z fondu. Nová nadnárodná finančná inštitúcia ...
Zdieľať
Klaus Regling
Foto: focus.de FRANKFURT 28. septembra (WEBNOVINY) - Šéf Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) Klaus Regling neočakáva, žeby štáty eurozóny požiadali o pomoc z fondu. Nová nadnárodná finančná inštitúcia známa ako euroval, ktorá má k dispozícii 440 mld. eur vďaka garanciám členských štátov eurozóny, bola založená dočasne do roku 2013. "Podľa mňa v nasledujúcich rokoch neposkytneme žiadne úvery," povedal Regling. Tiež povedal, že fond by sa mal použiť iba v absolútne nevyhnutnom prípade a zadlžené krajiny by ho pri prvých náznakoch problémov nemali považovať za bezpečné útočisko. "Záchranný fond by nemal byť bezpečným prístavom, do ktorého je jednoduché sa dostať. Sprístupniť by sa mal iba vtedy, keď to bude nevyhnutné," povedal Regling.
Európsky fond finančnej stability tzv. euroval vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o systém záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Tieto záruky sú určené na prípadnú pomoc niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur.
SITA, Reuters
Európsky fond finančnej stability tzv. euroval vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o systém záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Tieto záruky sú určené na prípadnú pomoc niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur.
SITA, Reuters