SDKÚ-DS neuspela so zákazom vyplácania dotácií dlžníkom štátu

BRATISLAVA 15. mája (WEBNOVINY) - SDKÚ-DS dnes neuspela s novelou, ktorou chcela presadiť zákaz prideľovania dotácií dlžníkom štátu. Poslanci Národnej rady SR za SDKÚ-DS Ivan Mikloš a Lucia Žitňanská si od novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sľubovali zabrániť netransparentnému poskytovaniu štátnych peňazí. Podľa novely žiadatelia o dotácie mali vydokladovať potvrdeniami od správcu dane, sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, že im nič nedlžia. Doteraz najväčší škandál s pridelením dotácie dlžníkovi štátu vznikol na ministerstve práce, ktoré dalo dva milióny korún neziskovej organizácii Privilégium. Ministerka práce Viera Tomanová ju odsúhlasila, hoci Privilégium malo daňové nedoplatky. Ministerka kedysi pracovala v Privilégiu. Ministerstvo financií rozhodlo, že Privilégium musí dotáciu vrátiť. Najsilnejšia opozičná strana už druhýkrát nedokázala presadiť túto novelu, ktorou sa mala posilniť kontrola dodržiavania pravidiel pri rozhodovaní, komu pôjde dotácia. Po rozhodnutí sa mali najneskôr do 15 dní zverejniť žiadatelia, ktorí uspeli a dostanú štátne peniaze, ale aj tí, ktorí neuspeli. Ďalej sa mala zverejňovať výška požadovanej a pridelenej dotácie, účel, na ktorý sa má použiť, vyhodnotenie žiadosti podľa kritérií či zoznam ľudí, ktorí žiadosti posudzovali. Zneužitie linky tiesňových volaní 150, 155, 158 nebude priestupkom, pretože parlament neprijal novelu zákona o integrovanom záchrannom systéme od poslanca za SDKÚ-DS Martina Fedora. Za priestupok malo byť považované, ak si niekto na týchto linkách úmyselne vyžiada poskytnutie pomoci, ktorá nebola potrebná, alebo ak niekto bude tieto linky blokovať. Priestupok sa mal pokutovať až do výšky 50 000 Sk. Fedor žiadal schváliť novelu, pretože v súčasnosti zneužitie liniek nie je možné postihovať. Poslanci odmietli aj novelu zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Poslanec za SMK Zsolt Simon v stredu v pléne povedal, že novela by umožnila Slovenskému pozemkovému fondu (SPF) vyplácať reštituentovi peniaze, ak mu nemôže vrátiť pôvodné pozemky. Reštitučný proces odštartoval v roku 1991, dodnes nie je právoplatne rozhodnutých vyše štyritisíc reštitučných nárokov. Od začiatku tohto roka platí úprava, podľa ktorej sa rozlišuje medzi dvoma kategóriami reštituentov - s reštitučným nárokom do päťtisíc korún a nad päťtisíc korún. Prvej skupine sa už dnes vyplácajú výlučne peniaze. Podľa Simona v druhej skupine môžu byť vydávané lukratívne pozemky, čo môže navodzovať dojem klientelizmu. "Boli medializované prípady o dodatočnom podpisovaní zmlúv a ich následných úpravách. Takéto konanie jednoznačne navodzuje dojem klientelizmu a nevylučuje zámerné nakladanie s informáciami, ktoré nie sú všeobecne dostupné," napísali predkladatelia v dôvodovej správe. SITA