Schválená dlhová brzda donúti štát dodržiavať deficit

Tagy: dlhová brzda

BRATISLAVA 8. decembra (WEBNOVINY) - Slovensko bude mať ústavne ohraničenú maximálnu výšku verejného dlhu. Poslanci totiž vo štvrtok schválili ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Za zákon hlasovali okrem jedného, ktorý sa zdržal hlasovania, všetci zo 147 prítomných poslancov. Zákon nadobudne účinnosť 1. marca budúceho roka s výnimkou niektorých ustanovení týkajúcich sa samospráv.


"Je to veľmi dobrá správa a veľmi dobrý signál. Takéto pravidlá sme mali aj vo volebnom programe a takýto záväzok sme mali aj v programovom vyhlásení vlády,“ komentoval výsledky hlasovania o ústavnom zákone minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Po stredajšom schválení rozpočtu to je podľa Mikloša napĺňanie podmienok na to, aby si Slovensko udržalo dôveryhodnosť a do budúcnosti sa vyhlo nezodpovednému hospodáreniu a šafáreniu vo verejných financiách. "Je to tiež splnenie záväzku, o ktorom sa dokonca v mäkšej forme bude diskutovať v Bruseli, takže sme v istom zmysle predbehli spoločné riešenia,“ dodal.

Ústavný zákon pozostáva zo štyroch hlavných oblastí, a to samotnej dlhovej brzdy, teda ústavného ohraničenia maximálnej výšky verejného dlhu, zriadenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidiel pre transparentnosť vo verejných financiách a tiež pravidiel a obmedzení pri hospodárení samospráv.


Sankčný mechanizmus

Počíta aj s automatickým sankčným mechanizmom, ktorý sa má postupne spúšťať už od hranice 50 % hrubého domáceho produktu. Už pri tejto hranici bude musieť minister financií parlamentu vysvetľovať nárast dlhu a navrhnúť opatrenia na zmenu trendu. Pri úrovni 53 % výkonu ekonomiky bude vláda nútená prijať balík opatrení na zníženie dlhu a tiež si zmraziť platy. Pri úrovni 55 % už na rad príde automatické trojpercentné viazanie výdavkov a zmrazenie výdavkov v rozpočte na nasledujúci rok s výnimkou financovania eurofondov.

Pri dosiahnutí hranice 57 % hrubého domáceho produktu bude vláda povinná predložiť vyrovnaný rozpočet a pri dosiahnutí dlhu na úrovni 60 % výkonu ekonomiky bude musieť kabinet požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery. Kľúčovým údajom pre potreby tohto zákona bude úroveň verejného dlhu, ktorú každý rok notifikuje európsky štatistický úrad Eurostat. V minulom roku slovenský verejný dlh stúpol z 35,4 % hrubého domáceho produktu na 41 % výkonu hospodárstva.


Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Zákon počíta aj so založením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Hlavnou úlohou novej nezávislej inštitúcie bude posilnenie transparentnosti rozpočtového procesu. Rada bude každoročne zverejňovať správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, vyhodnocovať plnenie rozpočtových pravidiel a pravidiel transparentnosti za predchádzajúci rok ako aj monitorovať a vyhodnocovať aktuálny vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.

Dôležitou úlohou novej inštitúcie bude aj vypracovanie nezávislých stanovísk ku kľúčovým legislatívnym návrhom. Rada by mala mať troch členov a štíhly analytický tím. Funkčné obdobie člena bude sedemročné a neobnoviteľné. Rozpočet rady bude financovaný z rozpočtu Národnej banky Slovenska. Podľa schváleného pozmeňujúceho návrhu na podnet Európskej centrálnej banky bude môcť Národná banka Slovenska požiadať o refinancovanie nákladov na činnosť rady štát.

Nový fiškálny rámec popísaný v zákone je založený na koncepte čistého bohatstva a obsahuje aj ďalšie pravidlá rozpočtovej transparentnosti. Odbornosť makroekonomických a daňových prognóz v rozpočte bude garantovaná dvoma výbormi. Okrem toho rozpočet a štátny záverečný účet by mali obsahovať konsolidovanú bilanciu, čisté bohatstvo, implicitné a podmienené záväzky, informáciu o hospodárení štátnych podnikov alebo napríklad daňové výdavky.


Financovanie samospráv

Zákon obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa samospráv. Tie sú výsledkom mesačných rokovaní a kompromisov zo strán predkladateľov, vlády a aj samospráv. Ministerstvo financií SR sa napríklad po týchto rokovaniach vzdalo myšlienky zavedenia daňového mixu pri financovaní samospráv, samosprávy zase súhlasili so svojou účasťou v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti.

Výsledná dohoda medzi zainteresovanými stranami tak znamená, že štát nebude zachraňovať samosprávy, ktoré sa dostali do platobnej neschopnosti, na druhej strane však bude musieť zabezpečiť zodpovedajúce finančné prostriedky pri presune nových kompetencií na samosprávu. Novým prvkom je finančná pokuta pre tie samosprávy, ktoré so svojím dlhom prekročia hranicu 60 % skutočných bežných príjmov z predchádzajúceho roka. Zákon má podporu predstaviteľov miest, obcí ako aj samosprávnych krajov.


Audit verejnej správy

Poslanci v súvislosti so zákonom o dlhovej brzde odsúhlasili aj návrh na audit celej verejnej správy. Dôvodom je aplikácia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti aj na samosprávy. Štát už totiž nebude ručiť za platobnú schopnosť samospráv, ale tiež nebude presúvať na samosprávy kompetencie bez vykrývania ich financovania. Práve audit má pritom ukázať, aké kompetencie v rámci verejnej správy vykonáva samospráva a ako je zabezpečené jej financovanie.

Tagy: dlhová brzda