Schöner Náci je konečne pochovaný v rodnom meste

BRATISLAVA 2. augusta (WEBNOVINY) - Známy Bratislavčan Schöner Náci je po 40 rokoch od smrti konečne pochovaný vo svojom rodnom meste. Posledné zbohom mu dnes na bratislavský Ondrejský cintorín prišlo dať niekoľko stoviek ľudí, prevažne starších občanov. "Vídame ho na viacerých plagátoch, máme jeho sochu v Starom Meste, ale akosi sa pozabudlo, že je pochovaný v Lehniciach. Teraz mu dávame posledné zbohom, no nie smútočne, ale radostne. Plníme jeho poslednú vôľu, veľmi chcel byť totiž pochovaný v Bratislave," povedal pre agentúru SITA Peter Kurhajec zo Spoločnosti Ferdinanda Martinengu. Na obľúbeného Prešporáka si prišiel zaspomínať aj jeho dlhoročný lekár Imrich Sečanský. "Bol to dobromyseľný človek, ktorý chcel rozdávať radosť, lásku a napodobniť starého otca, ktorý bol klaunom v cirkuse Kludsky. Každého mal rád, ľudí ľúbil," uviedol Sečanský.

Telesné pozostatky Schöner Náciho, ktoré exhumovali z hrobu v Lehniciach, uložili do zeme na bratislavskom cintoríne aj za sprievodu hudobnej skupiny Lojzo. Na náhrobnom kameni zo švédskej žuly je tiež vyrytý pozdrav v slovenskom, nemeckom a maďarskom jazyku, ktorým sa Prešporčan zdravil okoloidúcim - "Ruky bozkávam!" Pietna spomienka bude pokračovať o 14:00 v Letnej čitárni U červeného raka pod Michalským mostom v Bratislave. Jej súčasťou bude odhaľovanie bronzovej sošky a výstava dobových fotografií. Rozdávať sa budú balíčky s krémešmi, podávať sa bude dobrá káva, ktorú mal Schöner Náci rád. Maškrtníci budú môcť ochutnať aj tradičné bratislavské rožky. Podujatie by malo byť zároveň nultým ročníkom Dní Schöner Náciho.

Schöner Náci vlastným menom Ignác Lamár sa narodil 11. augusta 1897 v bratislavskej Petržalke, takmer celý svoj život prežil v Bratislave. Jeho matka ušla s tovarišom z obuvníckej dielne do Viedne, otec preto začal piť a čoskoro zomrel. Starí Prešporčania si na Schöner Náciho spomínajú ako na vždy pekne oblečeného človeka vo fraku a s cylindrom, ktorý sa správal úslužne. Bol cukrárskym učňom, neskôr pracoval ako kulisár, pomocník obuvníka, nosil uhlie a prášil koberce. Istý čas prežil v Domove dôchodcov na Radlinského ulici, neskôr v Podunajských Biskupiciach. Odtiaľ sa dostal do Ústavu pľúcnych chorôb v Lehniciach, jeho dom totiž medzičasom zbúrali. Svoj frak a cylinder venoval svojmu spolubývajúceho Rómovi z ústavu. Zomrel 23. októbra 1967. "Keby sa Schöner Náci zjavil na bratislavských uliciach dnes, obyvatelia by ho opäť prijali s úsmevom. Život s ním bol veselší, milší, krajší, mäkší, láskavejší, ľudskejší, úsmevnejší. V istom zmysle nebol len, respektíve vôbec nebol "mestským bláznom", ale darom, ktorý mesto dostalo, ktorý mu daroval nepriaznivý osud nešťastného človeka a duševný stav Ignáca Lamára," prečítal Kurhajec citát od spisovateľa Ladislava Ťažkého.

SITA