Schôdza parlamentu: Bude sa schvaľovať štátny rozpočet

Bratislava 10. novembra (TASR) - Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Smer-SD) dnes otvoril rokovanie 58. schôdze parlamentu, ktoré by malo byť posledným riadnym zasadnutím pléna v tomto volebnom období. Najočakávanejším bodom je štátny rozpočet. Do programu rokovania je zatiaľ zahrnutých 136 bodov, schôdza je predbežne naplánovaná do 10. decembra.


Z návrhu zákona o štátnom rozpočte, o ktorom sa bude rokovať 18. novembra, vyplýva, že deficit verejných financií mal v roku 2016 dosiahnuť 1,93 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalších rokoch by mal postupne ďalej klesať, a to na 0,42 percenta v roku 2017 a v roku 2018 sa očakáva vyrovnané hospodárenie štátu. V absolútnej sume by mal schodok hospodárenia verejnej správy dosiahnuť na budúci rok 1,557 miliardy eur. Príjmy sa očakávajú na úrovni 30,428 miliardy eur a výdavky 31,985 miliardy eur. Rozpočet predpokladá zníženie verejného dlhu na 52,1 percenta HDP.

Poslanci Výboru NR SR pre financie a rozpočet už prijali pozmeňujúci návrh, ktorým do rozpočtu zahrnuli aj vratky za plyn. Tu ide o jedno z opatrení z druhého sociálneho balíčka vlády, ktoré deklaruje poskytnutie štátneho príspevku odberateľovi plynu. Štátny príspevok má poskytovať ministerstvo hospodárstva z prostriedkov rozpočtu tomu odberateľovi plynu v domácnosti, ktorý bude spĺňať podmienky ustanovené zákonom. Premiér Robert Fico (Smer-SD) ešte v júli tohto roka avizoval, že tým, ktorí využívajú plyn na varenie, vráti štát 10 eur, ostatným domácnostiam vráti od 14 eur do 165 eur.

Kabinet chce tiež zvýšiť maximálnu sumu príspevku na starostlivosť o dieťa z 230 eur na 280 eur mesačne. A to v prípade, ak starostlivosť dieťaťu do troch rokov zabezpečuje súkromné zariadenie alebo fyzická osoba na základe živnosti. Zmenu prináša návrh novely zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa. Podľa ministerstva práce vyplýva navrhovaná suma z reálnych nákladov rodičov vychádzajúcich z doterajšieho poskytovania príspevku. Na základe údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo februári 2014 bola priemerná výška úhrady rodičov za starostlivosť o dieťa v sume 269,88 eura a vo februári tohto roka 272,66 eura.

Najmenej rozvinutým okresom má zase pomôcť zákon, ktorým bude pre ne vláda "šiť na mieru" akčné plány. Týmto opatrením chce prispieť k rozvoju daného okresu a tvorbe nových pracovných miest. Novou právnou úpravou sa má zadefinovať pojem najmenej rozvinutý okres. Má ním byť ten, v ktorom bude nezamestnanosť vyššia ako 1,9–násobok miery evidovanej nezamestnanosti na Slovensku za aspoň deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich 12 za sebou idúcich štvrťrokov. "Okres sa považuje za menej rozvinutý až do ukončenia plnenia Akčného plánu rozvoja," píše sa v návrhu zákona.

Štandardne ako po iné roky budú poslanci rozhodovať aj o zmrazení platov niektorých ústavných činiteľov, tentoraz sa to však nedotkne sudcov a prokurátorov. V praxi to bude znamenať, že prezident, poslanci, členovia vlády, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR budú naďalej poberať plat vo výške z roku 2011. Pozastavenie rastu platov sa súčasne vzťahuje na riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo. Toto opatrenie má ušetriť 3,06 milióna eur.

Hovoriť sa bude aj o zmene rokovacieho poriadku s ambíciou zabrániť nepriamym novelám zákonov či pozmeňujúcim návrhom na poslednú chvíľu. Otázny je osud ústavného zákona, ktorý má sprísniť majetkové priznania. Zmenu predložili poslanci Smeru-SD, opozícia ho však považuje za bezzubý. Na novelizáciu právnej normy je ale potrebných minimálne 90 hlasov, čo vládna strana sama nemá.

Opoziční poslanci majú problém aj s vládnou novelou zákona o prokuratúre, ktorá má zvýšiť dôchodky sudcom a prokurátorom o 170 eur. Právna norma im zároveň priznáva ďalší týždeň na rehabilitácie navyše.

V rámci personálnych otázok je na programe schôdze voľba komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, voľba kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR a voľba kandidátov na člena disciplinárneho senátu.

SKOK: Budúcoročný rozpočet je údržbársky, nie sú v ňom priority na rozvoj

Budúcoročný rozpočet je síce najlepším rozpočtom, aký predložila ľavicová vláda, má však nesprávne nastavené priority, ktoré by mali smerovať k rozvoju Slovenska. Tvrdí to mimoparlamentná strana SKOK.

"Rozpočet na rok 2016 sa ničím nevymyká od rozpočtov predchádzajúcich rokov a možno ho oprávnene nazvať rozpočtom premárnených príležitostí. Napriek tomu je to asi najlepší rozpočet, ktorý doteraz predložila ľavicová vláda vzhľadom na to, že pokračuje v ceste znižovania deficitu až k vyrovnanému rozpočtu,“ skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii líder strany Juraj Miškov. Rozpočtu podľa neho chýbajú akékoľvek priority, ktoré by smerovali k rozvoju Slovenska. "Je to údržbársky rozpočet," podotkol Miškov.


Aj podľa Jozefa Kollára súčasná vláda nepredložila v rozpočte žiadne opatrenia, ktoré by "viedli k prebudeniu Slovenska". "Žiadna téza ani žiadne číslo v rozpočte nenapovedá tomu, aby sme mohli povedať, že konečne sa Slovensko prebudí a potenciál, ktorý tu je, sa uvoľní a Slovensko bude schopné v konkurenčnom boji v rýchlo sa globalizujúcom svete obstáť," doplnil Kollár.

Strana preto prichádza s vlastnými riešeniami, ktoré majú odblokovať potenciál Slovenska. V rámci daňovo-odvodovej reformy navrhuje zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 % na 13 % na všetky potraviny, taktiež navrhuje zníženie DPH na energie pre domácnosti z 20 % na 13 %, zníženie koncesionárskych poplatkov či sociálnych odvodov zamestnancov z 9,4 % na 7,4 % z hrubej mzdy. Okrem toho chce strana viac peňazí dať do školstva a v nezvýhodnených regiónoch chce zaviesť bezdaňové zóny. Toto všetko plánuje presadzovať, ak by bola po budúcoročných parlamentných voľbách pri moci. Náklady na tieto reformy by predstavovali 876 miliónov eur. "V ostatnej dobe viacero politikov prichádza stále s návrhmi, keď ide do parlamentu rozpočet, komu treba viac peňazí pridať. Ale je veľmi málo ľudí, ktorí súčasne vedia povedať, odkiaľ na opatrenia vziať zdrojové krytie," tvrdí Kollár.

Strana preto navrhuje predstavené opatrenia vykryť zo zoškrtania viacerých verejných výdavkov. Úspory by podľa SKOK-u mohlo priniesť napríklad zníženie počtu zamestnancov vo verejnej správe, adresnejšie vyplácanie rodičovského príspevku a prídavku na dieťa či zrušenie súbehu verejného príjmu a dôchodku. Celkovo stanovila strana 15 oblastí, v ktorých by sa mohli uskutočniť úspory.

Budúcoročný rozpočet dnes skritizovalo aj opozičné hnutie KDH, ktoré tvrdí, že ľuďom berie veľa a dáva žalostne málo. "Vláda sa chystá ľuďom brať veľa, aj keď nemusí. Ekonomike sa totiž vďaka zahraničiu darí, príjmy štátu prevýšili očakávania a skutočne solidárny štát by mal preto znížiť dane, najmä tým, ktorí si nežijú nad pomery," povedal na dnešnej tlačovej konferencii podpredseda hnutia Miloš Moravčík.

Upozornil, že vláda berie dôchodcom, ktorí si chcú privyrobiť. "Ak si dôchodca potrebuje privyrobiť k nízkemu dôchodku, tak mu štát zoberie každé tretie euro z toho, čo by mohlo byť jeho. Študentom pri viac ako 200-eurovej brigáde štát berie každé štvrté euro, ktoré im dáva ich zamestnávateľ," doplnil s tým, že živnostníci musia platiť rok čo rok vyššie odvody. "Pre tieto prehnane vysoké dane a odvody majú zamestnanci problém zabezpečiť svoju rodinu, seniori si nemôžu dovoliť dôstojnú starobu. Študenti si nevedia zarobiť na štúdium a mnohí živnostníci sú na pokraji krachu. Ľudia by za tieto vysoké dane očakávali aspoň služby na úrovni. Praktickejšie školstvo, kvalitnejšie zdravotníctvo, lepšie cesty," dodal Moravčík.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR