|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. septembra 2012
Schodok štátneho rozpočet sa medziročne zvýšil o tretinu
Štát po ôsmich mesiacoch tohto roka hospodáril s deficitom na úrovni 2,675 mld. eur. Medzimesačne sa tak schodok štátneho rozpočtu prehĺbil o takmer 350 mil. eur. V medziročnom ...
Zdieľať
BRATISLAVA 3. septembra (WEBNOVINY) - Štát po ôsmich mesiacoch tohto roka hospodáril s deficitom na úrovni 2,675 mld. eur. Medzimesačne sa tak schodok štátneho rozpočtu prehĺbil o takmer 350 mil. eur.
V medziročnom porovnaní osemmesačný deficit štátneho rozpočtu stúpol o 32,3 %, keď za rovnaké obdobie vlaňajška dosiahol 2,022 mld. eur.
V porovnaní s celoročným plánom dosiahol deficit štátneho rozpočtu ku koncu augusta 72,8 %. Vyplýva to z údajov zverejnených rezortom financií.
Medziročné zhoršenie salda štátneho rozpočtu pritom súvisí tak s medziročným poklesom príjmov štátneho rozpočtu ako aj s miernym nárastom celkových výdavkov.
Príjmy poklesli
Príjmy štátu za osem mesiacov tohto roka dosiahli 7,105 mld. eur, čo znamenalo medziročný pokles o 3,2 % a celoročný plán plnili zatiaľ iba na 52,1 %.
Na druhej strane výdavky štátneho rozpočtu ku koncu augusta medziročne stúpli o 4,4 % na 9,78 mld. eur, čo predstavovalo 56,5 % celoročného rozpočtu.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu ovplyvňujú predovšetkým pomalšie transfery z rozpočtu Európskej únie. Samotné daňové príjmy totiž síce mierne, ale predsa len stúpli o 0,9 % na 5,575 mld. eur, čo znamenalo plnenie ročného plánu na 60,4 %.
Za očakávaniami zaostáva naďalej predovšetkým výber dane z pridanej hodnoty, ktorý medziročne poklesol o 5,5 % na 2,782 mld. eur. Výber spotrebných daní stúpol len mierne o 0,5 % na 1,306 mld. eur.
Lepšie oproti minulému roku sa však vyvíja výber dane z príjmov právnických osôb. Ten oproti prvým ôsmim mesiacom vlaňajška stúpol o 11,2 % na 1,252 mld. eur, čo je 67,2 % celoročne rozpočtovanej úrovne.
Výber zrážkovej dane medziročne vzrástol o 19,1 % na 118,7 mil. eur. Pri dani z príjmov fyzických osôb, ktorá v rámci fiškálnej decentralizácie smeruje takmer celá do rozpočtov samospráv, rezort financií ku koncu augusta evidoval kladných 85,2 mil. eur. Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu medziročne klesli o 8 % na 486,5 mil. eur.
Výrazne slabšie príjmy ako sa očakávajú v rozpočte, naďalej vykazujú granty a transfery, ktorých hlavnou súčasťou sú príjmy z rozpočtu Európskej únie. Celkovo totiž príjmy z grantov a transferov ku koncu augusta medziročne klesli o 19 % na 1,043 mld. eur, čo nie je ani tretina celoročného rozpočtu. Samotné príjmy z európskeho rozpočtu medziročne klesli o 19,1 % na 1,027 mld. eur, čo predstavuje 33,3 % úrovne rozpočtovanej na celý rok.
Na strane výdavkov bežné výdavky, ktoré smerujú predovšetkým na zabezpečenie fungovania štátnych organizácií a mzdy ich pracovníkov, stúpli o 7,2 % na 8,766 mld. eur. Kapitálové výdavky naopak klesli o 14,4 % na 1,014 mld. eur.
Dodatočné opatrenia
Parlament vlani schválil tohtoročný rozpočet s deficitom 4,6 % HDP. Pôvodný plán počítal s razantnejšou konsolidáciou až k úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky, avšak tieto plány narazili na prehlbujúcu sa finančnú a hospodársku krízu a tiež na pád vlády Ivety Radičovej.
Podľa súčasného ministra financií Petra Kažimíra však aj dosiahnutie schodku na úrovni 4,6 % si bude vyžadovať dodatočné opatrenia. A to najmä pre slabšie plnenie daňových príjmov, ktoré súčasná vláda dáva za vinu chaosu na daňovej správe začiatkom tohto roka.
Kabinet už pre udržanie schodku ohlásil viazanie výdavkov jednotlivých ministerstiev, skoršie zníženie odvodu do druhého piliera, ako aj ďalšie dodatočné opatrenia. Ak by sa tieto opatrenia neprijali, podľa predstaviteľov vlády by tohtoročný deficit verejných financií dosiahol 5,3 % hrubého domáceho produktu.
Podľa schváleného rozpočtu by však štát mal v tomto roku hospodáriť s rozpočtovanými výdavkami na úrovni 17,3 mld. eur a celkové príjmy sa rozpočtujú na 13,6 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu by mal prevýšiť 3,6 mld. eur.
V medziročnom porovnaní osemmesačný deficit štátneho rozpočtu stúpol o 32,3 %, keď za rovnaké obdobie vlaňajška dosiahol 2,022 mld. eur.
V porovnaní s celoročným plánom dosiahol deficit štátneho rozpočtu ku koncu augusta 72,8 %. Vyplýva to z údajov zverejnených rezortom financií.
Medziročné zhoršenie salda štátneho rozpočtu pritom súvisí tak s medziročným poklesom príjmov štátneho rozpočtu ako aj s miernym nárastom celkových výdavkov.
Príjmy poklesli
Príjmy štátu za osem mesiacov tohto roka dosiahli 7,105 mld. eur, čo znamenalo medziročný pokles o 3,2 % a celoročný plán plnili zatiaľ iba na 52,1 %.
Na druhej strane výdavky štátneho rozpočtu ku koncu augusta medziročne stúpli o 4,4 % na 9,78 mld. eur, čo predstavovalo 56,5 % celoročného rozpočtu.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu ovplyvňujú predovšetkým pomalšie transfery z rozpočtu Európskej únie. Samotné daňové príjmy totiž síce mierne, ale predsa len stúpli o 0,9 % na 5,575 mld. eur, čo znamenalo plnenie ročného plánu na 60,4 %.
Za očakávaniami zaostáva naďalej predovšetkým výber dane z pridanej hodnoty, ktorý medziročne poklesol o 5,5 % na 2,782 mld. eur. Výber spotrebných daní stúpol len mierne o 0,5 % na 1,306 mld. eur.
Lepšie oproti minulému roku sa však vyvíja výber dane z príjmov právnických osôb. Ten oproti prvým ôsmim mesiacom vlaňajška stúpol o 11,2 % na 1,252 mld. eur, čo je 67,2 % celoročne rozpočtovanej úrovne.
Výber zrážkovej dane medziročne vzrástol o 19,1 % na 118,7 mil. eur. Pri dani z príjmov fyzických osôb, ktorá v rámci fiškálnej decentralizácie smeruje takmer celá do rozpočtov samospráv, rezort financií ku koncu augusta evidoval kladných 85,2 mil. eur. Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu medziročne klesli o 8 % na 486,5 mil. eur.
Výrazne slabšie príjmy ako sa očakávajú v rozpočte, naďalej vykazujú granty a transfery, ktorých hlavnou súčasťou sú príjmy z rozpočtu Európskej únie. Celkovo totiž príjmy z grantov a transferov ku koncu augusta medziročne klesli o 19 % na 1,043 mld. eur, čo nie je ani tretina celoročného rozpočtu. Samotné príjmy z európskeho rozpočtu medziročne klesli o 19,1 % na 1,027 mld. eur, čo predstavuje 33,3 % úrovne rozpočtovanej na celý rok.
Na strane výdavkov bežné výdavky, ktoré smerujú predovšetkým na zabezpečenie fungovania štátnych organizácií a mzdy ich pracovníkov, stúpli o 7,2 % na 8,766 mld. eur. Kapitálové výdavky naopak klesli o 14,4 % na 1,014 mld. eur.
Dodatočné opatrenia
Parlament vlani schválil tohtoročný rozpočet s deficitom 4,6 % HDP. Pôvodný plán počítal s razantnejšou konsolidáciou až k úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky, avšak tieto plány narazili na prehlbujúcu sa finančnú a hospodársku krízu a tiež na pád vlády Ivety Radičovej.
Podľa súčasného ministra financií Petra Kažimíra však aj dosiahnutie schodku na úrovni 4,6 % si bude vyžadovať dodatočné opatrenia. A to najmä pre slabšie plnenie daňových príjmov, ktoré súčasná vláda dáva za vinu chaosu na daňovej správe začiatkom tohto roka.
Kabinet už pre udržanie schodku ohlásil viazanie výdavkov jednotlivých ministerstiev, skoršie zníženie odvodu do druhého piliera, ako aj ďalšie dodatočné opatrenia. Ak by sa tieto opatrenia neprijali, podľa predstaviteľov vlády by tohtoročný deficit verejných financií dosiahol 5,3 % hrubého domáceho produktu.
Podľa schváleného rozpočtu by však štát mal v tomto roku hospodáriť s rozpočtovanými výdavkami na úrovni 17,3 mld. eur a celkové príjmy sa rozpočtujú na 13,6 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu by mal prevýšiť 3,6 mld. eur.