Schmögnerová: počet chudobných sa strojnásobil

Ani dvojciferný ekonomický rast by nepriniesol na Slovensku rýchle znižovanie počtu chudobných ľudí, ten sa, naopak, za posledné roky strojnásobil. Aspoň to tvrdí bývalá ministerka financií a súčasná viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj Brigita Schmögnerová. Aktuálne vedenie rezortu financií poukazuje na rastúce reálne mzdy všetkých kategórií obyvateľstva a jej tvrdenia odmieta. Ekonomický expert Slovenskej akadémie vied Viliam Páleník zasa hovorí o stagnácii životnej úrovne nízkopríjmových skupín.
Tieto navzájom sa líšiace názory môžu podľa Páleníka vyplývať z rôznych pohľadov na problematiku, inými slovami rozdielmi v uplatňovanom sociálnom modeli. V súčasnosti podľa neho panuje na Slovensku jeho pravicová podoba a pri jej zachovaní sa „výraznejšieho zvyšovania životnej úrovne chudobných ľudí dočkáme v časovom horizonte 10 až 15 rokov,“ myslí si Páleník. Dosiahnutie aspoň približnej životnej úrovne starej EÚ15 je potom otázkou desiatok rokov.
Samotná definícia chudoby sa často líši, podľa európskej štatistiky do nej spadajú ľudia s príjmami nižšími ako je 60 % mediánu mzdy v štáte. Medián je stredná hodnota príjmu, ktorú dosahuje polovica obyvateľstva. U nás je hranicou približne 8 500 Sk mesačne, relevantné údaje o počte ľudí v tejto kategórii však chýbajú.
Podľa niektorých prameňov však spadá do skupiny chudobných približne každý piaty Slovák. Podľa údajov Eurostatu je to takmer polovica všetkých slovenských nezamestnaných. Eurostat varuje, že chudoba je u nás reálnou hrozbou, nebezpečne nízke príjmy má totiž až 21 % Slovákov. Napríklad v Česku je to len 8 % populácie, v Maďarsku zhruba desatina, Slovensku sekunduje len Írsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Grécko.
„Hospodársky rast je nevyhnutným faktorom zvyšovania životnej úrovne obyvateľov Slovenska a jeho spomalenie by sa prejavilo v pomalšom dobiehaní životnej úrovne vyspelých krajín,“ konštatuje ministerstvo financií, no Schmögnerová to ako priamu súvislosť odmieta. Podľa nej sa skutočná pravda pred verejnosťou zamlčuje.
Bývalá ministerka financií naznačila možné riešenia v zmenách daňovej reformy. Práve rovná daň podľa nej výrazne prispieva k prehlbovaniu nerovnosti v spoločnosti. Za chybné označila aj zrušenie zvýhodnenej sadzby dane z pridanej hodnoty či zachovanie zdaňovania úspor. „Rušenie reforiem alebo ich zásadná revízia by znamenali v konečnom dôsledku práve ohrozenie rastu zamestnanosti a životnej úrovne,“ oponuje hovorca rezortu financií Peter Papanek. Do istej miery mu dáva za pravdu aj V. Páleník, aj podľa neho je lepšie zachovať už naštartovanú reformu čo najdlhšie. „Ministerstvo financií však nekompezuje dostatočne jej dosahy na sociálne slabšie skupiny,“ uzavrel Páleník.

Kto je chudobný?
Problematiku chudoby tvorí nielen nedostatok financií na zabezpečenie dôstojnej existencie ľudí, ale aj samotný spôsob určovania, kto už je chudobným a prečo. Metodika je taká odlišná, že medzinárodné porovnávanie nevyhnutne skresľuje. Napríklad slovenské ministerstvo práce vychádza z počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi, a tí tvoria asi 7 % populácie. To je diametrálne odlišný údaj oproti Eurostatu. Aj jeho metodika vychádzajúca z mediánu príjmu však nie je úplne presná, keďže ten sa v jednotlivých krajinách odlišuje. Môže sa potom stať, že vo Veľkej Británii sa počet chudobných obyvateľov javí vyšší ako napríklad v Bulharsku.

Denne 10 tisíc vozidiel na predaj + novinky, katalógy, testy a informácie zo sveta motorizmu.

http://autobazar.24hod.sk/

 
Slavomír Šikuda