SBA odmieta tvrdenia o príliš vysokých úrokových maržiach

BRATISLAVA 2. októbra (WEBNOVINY) - Úrokové marže bánk pôsobiacich na Slovensku sa neodlišujú od situácie v okolitých krajinách. Tvrdí to Slovenská banková asociácia. Zásadne tak nesúhlasí s tvrdením predsedu Cenovej rady vlády Petra Mihóka, podľa ktorého je rozdiel medzi výškou úrokov, ktoré banky ponúkajú klientom pri vklade a úrokmi, ktoré platia klienti pri úveroch, veľmi veľký. "Máme informáciu, že pozícia Slovenska z hľadiska úrokového diferenciálu v rámci eurozóny alebo celej európskej dvadsaťsedmičky je veľmi zlá," konštatoval Mihók po stredajšom rokovaní cenovej rady s tým, že rada sa touto otázkou bude zaoberať na októbrovom zasadaní.


Úrokové sadzby na Slovensku však podľa asociácie odzrkadľujú stav, v akom sa dnes nachádza slovenská ekonomika. "Nárast nezamestnanosti a zhoršenie hospodárenia firiem vplýva na nárast kreditného rizika, čo ovplyvňuje výšku úrokových sadzieb na úvery. Rovnako negatívne sa na úrokových sadzbách podpisuje aj zhoršenie prístupu k dlhodobému financovaniu. Napríklad úrokové sadzby na nové úvery na bývanie sú dnes na nižších úrovniach ako pred rokom," uvádza banková asociácia.

Cenová rada vlády sa koncom mesiaca chce opätovne pozrieť na úrokové marže bánk. Rada totiž túto stredu neprerokovala materiál Národnej banky Slovenska o výške úrokových marží. Podľa Petra Mihóka správa síce obsahovala informácie o úrokových maržiach z hľadiska úverov pre občanov a právnické osoby, avšak absentovali údaje o úrokových sadzbách pri vkladoch. Centrálna banka tak ma materiál po doplnení informácií predložiť Cenovej rade vlády opätovne koncom októbra. "Nemá zmysel prerokovať tento materiál ako parciálny materiál," povedal na margo predloženého materiálu Mihók.

Otázkou úrokových marží bánk sa cenová rada zaoberala aj koncom mája tohto roka. Rezort financií kritizoval ich dlhodobý vývoj. Štátny tajomník ministerstva Peter Kažimír však vtedy odmietol ich prípadné zdanenie. "Myslím, že sa nenachádzame v období, kedy by sme mohli takéto nástroje použiť," povedal Kažimír. Využitie prípadných sankcií pri potvrdení neúmerne vysokých marží bánk v súčasnosti nepredpokladá ani Peter Mihók. Ako však uviedol po poslednom rokovaní cenovej rady v súvislosti s očakávanou správou centrálnej banky, "jednoznačne to nebude len informácia". Banky budú musieť podľa jeho slov primeraným spôsobom reagovať na trhovú situáciu.

Podľa správy Národnej banky Slovenska a ministerstva financií z konca augusta tohto roka úrokové marže komerčných bánk pri úveroch poskytnutých obyvateľstvu v druhom tohtoročnom štvrťroku vzrástli. Podpísala sa pod to pokračujúca finančná kríza a s ňou spojená neistota ohľadom budúceho vývoja ekonomiky ako aj situácie bankových klientov. Rastúce úrokové marže je podľa centrálnej banky a ministerstva financií možné vysvetliť jednak rastúcim kreditným rizikom a taktiež snahou bánk o zmiernenie negatívneho dopadu nižšieho objemu poskytnutých úverov na ich úrokové príjmy. "Zatiaľ čo úrokové marže na úvery domácnostiam stúpali v takmer všetkých krajinách, rast marží úverov na nehnuteľnosti bol v prvom polroku na Slovensku výraznejší," uviedli inštitúcie v spoločnej správe.

Úrokové marže sa v prípade úverov určených obyvateľstvu v tomto roku postupne zväčšili a ich výška kulminovala v závere prvého polroka. Kým v polovici minulého roka predstavoval rozdiel medzi výškou úrokov z novoposkytnutých úverov a úrokov z prijatých vkladov reprezentovaných medzibankovou trhovou sadzbou zhruba tri percentuálne body, v druhom štvrťroku tohto roka to už bolo viac ako šesť percentuálnych bodov. Rastúce riziko v bankovom sektore pritom podľa centrálnej banky a ministerstva financií potvrdzuje aj nárast objemu zlyhaných úverov. Kým v decembri minulého roka dosahoval podiel zlyhaných úverov 2,5 %, v júni tohto roka stúpol už na 3,84 %. Na druhej strane v prípade nefinančných spoločnosti zostali úrokové marže v druhom štvrťroku prakticky nezmenené.

SITA