|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. júna 2012
SaS chce šetriť na stranách, Smer by prišiel o dva milióny
Strana SaS chce, aby sa na šetrení štátnych peňazí podieľali aj veľké politické strany. Do parlamentu predložili novelu zákona o politických stranách, z ktorej vyplýva, že Smer-SD by ...
Zdieľať
BRATISLAVA 3. júna (WEBNOVINY) – Strana SaS chce, aby sa na šetrení štátnych peňazí podieľali aj veľké politické strany.
Do parlamentu predložili novelu zákona o politických stranách, z ktorej vyplýva, že Smer-SD by v od roku 2013 dostával nižší príspevok na činnosť, do nasledujúcich volieb by podľa výpočtov agentúry SITA prišiel o viac než dva milióny eur.
Do roku 2016 by tak v podobe príspevku na činnosť namiesto 8,92 milióna eur sociálni demokrati zinkasovali približne 6,86 milióna. Zvyšných politických strán by sa návrh nedotkol.
Novela našitá na Smer
Návrh liberálov počíta s tým, že stranám, ktoré vo voľbách dostali najmenej desať percent hlasov, by sa príspevok za hlasy nad touto hranicou krátil o štvrtinu. Keďže viac než desať percent hlasov v marcových voľbách získal len Smer-SD, ostatné politické strany by zmenu nepocítili.
„Tento mechanizmus sa nedotýka malých, slabých politických strán, ktoré majú stále potenciál rastu; naopak, solidarizuje to veľké strany s vysokým volebným ziskom,“ píšu autori novely v dôvodovej správe.
Martin Chren, Juraj Miškov, Jozef Kollár a Daniel Krajcer sa netaja, že pri okresaní príspevku pre veľké strany sa inšpirovali plánovaným zvýšením dane z príjmu pre zamestnancov s nadštandardnými platmi, ktoré ohlásila vláda Roberta Fica.
„Do systému financovania politických strán sa tak zavádza obdoba tej formy solidarity, aká je obsiahnutá v návrhu na progresívne zdaňovanie fyzických osôb,“ píšu v dôvodovej správe.
O návrhu bude parlament rokovať na svojej tretej schôdzi, jej začiatok je naplánovaný na 19. júna.
Ako to funguje v súčasnosti
Príspevok na činnosť závisí od počtu hlasov získaných vo voľbách, za každý strana s volebným ziskom nad tri percentá dostane jedno percento mzdy v národnom hospodárstve, v roku 2011 priemerný plat dosiahol 786 eur, za každý hlas teda strana dostane 7,86 eura. Príspevok na činnosť je rozdelený na 48 častí, ktoré sa vyplácajú postupne počas štyroch rokov volebného obdobia. V tomto roku sa vyplatia tri časti, do roku 2016 zvyšných 45. Novela sa má dotknúť práve týchto 45 častí.
Strany s volebným ziskom nad tri percentá majú okrem príspevkov nárok aj na príspevok za hlasy, ten sa vypláca jednorazovo a v súčasnosti má rovnakú výšku a suma, ktorú politické subjekty dostanú za celé štyri roky na činnosť. Parlamentné strany majú nárok aj na príspevok na mandát. Najsilnejší Smer-SD tak za daných podmienok za aktuálne volebné obdobie dostane od štátu približne 23,7 milióna eur a celkovo si strany rozdelia približne 48,1 milióna. Príspevku za hlasy a na mandáty sa predmetná novela nedotýka.
Do parlamentu predložili novelu zákona o politických stranách, z ktorej vyplýva, že Smer-SD by v od roku 2013 dostával nižší príspevok na činnosť, do nasledujúcich volieb by podľa výpočtov agentúry SITA prišiel o viac než dva milióny eur.
Do roku 2016 by tak v podobe príspevku na činnosť namiesto 8,92 milióna eur sociálni demokrati zinkasovali približne 6,86 milióna. Zvyšných politických strán by sa návrh nedotkol.
Novela našitá na Smer
Návrh liberálov počíta s tým, že stranám, ktoré vo voľbách dostali najmenej desať percent hlasov, by sa príspevok za hlasy nad touto hranicou krátil o štvrtinu. Keďže viac než desať percent hlasov v marcových voľbách získal len Smer-SD, ostatné politické strany by zmenu nepocítili.
„Tento mechanizmus sa nedotýka malých, slabých politických strán, ktoré majú stále potenciál rastu; naopak, solidarizuje to veľké strany s vysokým volebným ziskom,“ píšu autori novely v dôvodovej správe.
Martin Chren, Juraj Miškov, Jozef Kollár a Daniel Krajcer sa netaja, že pri okresaní príspevku pre veľké strany sa inšpirovali plánovaným zvýšením dane z príjmu pre zamestnancov s nadštandardnými platmi, ktoré ohlásila vláda Roberta Fica.
„Do systému financovania politických strán sa tak zavádza obdoba tej formy solidarity, aká je obsiahnutá v návrhu na progresívne zdaňovanie fyzických osôb,“ píšu v dôvodovej správe.
O návrhu bude parlament rokovať na svojej tretej schôdzi, jej začiatok je naplánovaný na 19. júna.
Ako to funguje v súčasnosti
Príspevok na činnosť závisí od počtu hlasov získaných vo voľbách, za každý strana s volebným ziskom nad tri percentá dostane jedno percento mzdy v národnom hospodárstve, v roku 2011 priemerný plat dosiahol 786 eur, za každý hlas teda strana dostane 7,86 eura. Príspevok na činnosť je rozdelený na 48 častí, ktoré sa vyplácajú postupne počas štyroch rokov volebného obdobia. V tomto roku sa vyplatia tri časti, do roku 2016 zvyšných 45. Novela sa má dotknúť práve týchto 45 častí.
Strany s volebným ziskom nad tri percentá majú okrem príspevkov nárok aj na príspevok za hlasy, ten sa vypláca jednorazovo a v súčasnosti má rovnakú výšku a suma, ktorú politické subjekty dostanú za celé štyri roky na činnosť. Parlamentné strany majú nárok aj na príspevok na mandát. Najsilnejší Smer-SD tak za daných podmienok za aktuálne volebné obdobie dostane od štátu približne 23,7 milióna eur a celkovo si strany rozdelia približne 48,1 milióna. Príspevku za hlasy a na mandáty sa predmetná novela nedotýka.