SaS: Antiteroristické návrhy sú zmesou dobrých aj škodlivých vecí

Bratislava 1. decembra (TASR) - Vláda SR prináša do parlamentu antiteroristickú legislatívu, ktorá je zmesou dobrých, neutrálnych, a ale aj vyslovene škodlivých opatrení. Vyhlásil to na dnešnej tlačovej besede podpredseda SaS Ľubomír Galko, ktorý vidí v pripravenej novele Trestného zákona aj návrhy rozporné s garanciou osobných slobôd.


Galkovi prekáža napríklad navrhované rozšírenie kompetencií polície pri prehliadke batožiny a vecí v aute. "Už dnes je dostatočný priestor na to, aby policajti vedeli skontrolovať podozrivé vozidlo. To, čo sa má schváliť, bude zasahovať do osobných slobôd," myslí si exminister obrany.

Prekáža mu aj navrhované vypínanie internetových stránok na základe podozrenia z politického extrémizmu. "Je to ohrozenie slobody internetu tajnou službou, je to mimoriadne vágne definované," odkázal. Do tretice sa Galkovi nepáči možné odpočúvanie nielen odsúdených, ale aj ľudí vo vyšetrovacej väzbe, a to nie iba pri trestných činoch z terorizmu, ale aj vtedy, ak bude polícia predpokladať, že informácie z hovoru ju môžu priviesť ku skutočnostiam súvisiacim s bojom proti terorizmu.

"Slovensko nie je v situácii, keď sú jeho bezpečnostné orgány ochromené a nemôžu chrániť obyvateľstvo. Preto SaS považuje rokovanie o týchto zákonoch v skrátenom konaní za neprimerané. Napĺňajú sa obavy, že namiesto ochrany občanov pred terorizmom treba ochrániť občanov pred policajným štátom. Pod takéto niečo sa SaS nepodpíše," avizoval.

Na margo pripravovanej novely Ústavy SR, ktorá je tiež súčasťou balíčka, Galko povedal, že s časťou, ktorá hovorí o predĺžení vyšetrovacej väzby na dvojnásobok, SaS problém nemá. "Ale zároveň sa má predĺžiť na dvojnásobok doba, počas ktorej sudca môže rozhodnúť o uvalení väzby. Toto vzbudzuje naše obavy. Preto budeme žiadať, aby sa to pri hlasovaní rozdelilo na dve samostatné dve časti. Ak sa to nerozdelí, zmenu ústavy nepodporíme," dodal.

Tímlíder SaS pre zahraničnú politiku Martin Klus na margo migračnej krízy ocenil, že EÚ začala rokovania s Tureckom. Tie majú viesť k tomu, aby Turecko nepustilo migrantov zo svojho územia do EÚ. "Sme presvedčení, že rokovanie a dialóg sú cesta, lebo stabilné Turecko je v záujme Európy. Ale do akej miery je možné zdôvodniť, že EÚ čakala až do novembra 2015, keď migračná kríza prepukla v apríli? Je neospravedlniteľné, že európski lídri čakali až doteraz a situácia sa vyhrotila tak, že sa začali v Európe stavať ploty a spustila sa debata o zrušení Schengenu. EÚ tomu mohla predísť, ak by začala rokovať skôr," povedal Klus.

Podľa jeho slov sa na druhej strane nemožno zbaviť dojmu, že Turecko vydiera Európu. "Má to viesť k ústupkom a finančnej kompenzácii pre Turecko. Ak sme pristúpili k takejto hre, mali by sme žiadať, aby oživenie vstupných rozhovorov do EÚ bolo viazané na ochranu slobody slova v tejto krajine a sekulárneho charakteru štátu. EÚ musí v tomto na Turecko tlačiť," uzavrel.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) cez víkend oznámil, že Slovensko jednorazovo prispeje do zriadeného osobitného fondu pre Turecko 13 miliónmi eur počas rokov 2016 až 2017. Ankara celkovo dostane z Európskej únie 3 miliardy eur, ktoré použije výlučne na zlepšenie infraštruktúry v utečeneckých táboroch v Turecku.

"EÚ napriek tomu, že teraz ťahá za kratší koniec povrazu ako Turecko, urobila všetko pre to, aby to nebol bianko šek. Turecko si musí splniť svoje povinnosti zadržiavať migrantov a vytvárať im podmienky na svojom území. Rovnako sa zaviazalo, že bude dôsledne dodržiavať readmisnú dohodu," priblížil premiér po skončení nedeľňajšieho (30.11.) summitu EÚ-Turecko v Bruseli. Únia by sa okrem toho mala s Tureckom stretávať minimálne dvakrát ročne na vopred dohodnutej úrovni.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR