23. novembra 2016
Foto: TASR/APBratislava 23. novembra (TASR) - Slovensku trvalo desať rokov, kým sa vyrovnalo s dierou vo verejných financiách spôsobenou svetovou finančnou a hospodárskou krízou. Počas rozpravy k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok v Národnej rade (NR) SR to skonštatovala koaličná poslankyňa Irén Sárközy, ktorá v pléne vystúpila za klub Most-Híd.
Upozornila na to, že doteraz najnižší deficit vo výške 1,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) Slovensko dosiahlo v roku 2007, teda rok pred vypuknutím krízy a pri ekonomickom raste 10,8 %. "
Je rozdiel, či krajina dosahuje deficit pri raste 10,8 % alebo pri raste 3,5 %. Predložený návrh rozpočtu počíta s deficitom 1,29 % HDP v budúcom roku pri raste 3,5 %. Trvalo nám desať rokov kým sme sa vysporiadali s dierou vo verejných financiách, spôsobenou vypuknutím finančnej krízy. Deficit je konečne nižší ako malo Slovensko v roku 2007, pričom v nasledujúcich rokoch by sme sa mali dostávať k prebytkovému rozpočtu," avizovala Sárközy.
Za posledné roky podľa nej mierne klesal aj verejný dlh. "
Vo väčšine štátov Európskej únie bol hrubý verejný dlh za posledné obdobie horší, ako malo Slovensko. Rozpočet počíta s poklesom dlhu. Znižovať verejný dlh ekonomickým rastom je ťažšie než odkupovať vládne dlhopisy príjmami z privatizácie," podotkla.
Slovensko je podľa nej krajina s výrazne vyšším investičným dlhom a musí vynakladať vyššie výdavky na dopravnú a sociálnu infraštruktúru. "
Je rozdiel, keď krajina hospodári s deficitom, pretože investuje do infraštruktúry, alebo prejedá svoju budúcnosť navyšovaním rôznych transferov a odmien verejných zamestnancov, ako to bolo v minulosti v Grécku," uviedla poslankyňa s tým, že ak by nebolo vysokých verejných investícií, slovenský rozpočet by patril k najprebytkovejším v EÚ. "
Musíme však investovať nielen do výstavby, ciest a diaľnic, ale značný investičný dlh máme v školstve, zdravotníctve, či v sociálnych službách," doplnila Sárközy.
Taktiež je presvedčená, že na Slovensku je relatívne nízke daňovo-odvodové zaťaženie.
"Obzvlášť nízky je podiel priamych daní z príjmu a majetku. V roku 2015 tieto príjmy predstavovali len 7,4 % z HDP, čo bolo menej ako v Estónsku. Našim problémom je skôr nízka úroveň príjmov obyvateľstva a domácich úspor," dodala koaličná poslankyňa.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR