SAPI: Veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou

Veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko. Uviedla to Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Veterné elektrárne sú najlacnejšou cestou v rámci boja s klimatickou zmenou. Podľa energetického think-tanku Ember môžu aj vďaka tomu spolu so solárnymi elektrárňami prispieť až k tretine znižovania emisií oxidu uhličitého (CO2), ktoré je potrebné pre dosiahnutie globálneho cieľa zníženia teplôt o 1,5 stupňa Celzia do roku 2030. Aj na Slovensku by podľa SAPI mohli významne pomôcť zrýchliť napríklad aj dekarbonizáciu priemyslu či dopravy a zároveň znižovať náklady na boj s klimatickou zmenou.

Nákladom na boj s dôsledkom klimatickej zmeny sa v najbližších desaťročiach nevyhne podľa asociácie ani Slovensko. "Je dôležité povedať si, ktoré opatrenia sú aj v našich podmienkach najlacnejšie, a urýchliť ich zavádzanie. Veterné elektrárne jednoznačne patria do tejto kategórie, bohužiaľ, stále sa nám nepodarilo začať využívať ich potenciál," upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.

Výrobné náklady elektriny z vetra totiž v rokoch 2010 až 2020 klesli o viac ako polovicu, a to o 55 %. "Aj to je dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosti," zdôraznil Lacko.

Spotrebu elektriny totiž podľa neho zvýši rozvoj elektromobility, ktorá má znížiť emisie v doprave, využívanie tepelných čerpadiel na výrobu tepla (využívajúcich elektrinu) namiesto plynových kotlov, ale aj elektrifikácia priemyslu. "Tento rast spotreby môžeme vykryť len zdrojmi, ktoré vieme postaviť rýchlo a neprodukujú emisie. Keďže príprava a výstavba jadrových zdrojov trvá aj 20 rokov, veterné elektrárne sú dnes jednou z najlacnejších a najrýchlejších možností," podčiarkol Lacko.

Nízke ambície pri využívaní obnoviteľných zdrojov energií (OZE) v rámci boja s klimatickou zmenou vyčítala Slovensku ešte na jeseň 2023 aj Európska komisia pri hodnotení Národného energetického a klimatického plánu. Slovensko si totiž nastavilo cieľ zvýšenia podielu využívania OZE pri výrobe elektriny, tepla a chladu z 18,1 % na 23 % do roku 2030. Slovensko by však, aj podľa revidovaného cieľa EÚ, malo mať ambíciu zvýšiť tento podiel aspoň na 35 %.

Dodal, že klimatická zmena má pritom už v súčasnosti negatívny dosah na život na Slovensku. Podľa výsledkov výskumu, na ktorý odkazuje aj Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy z dielne Ministerstva životného prostredia SR, sa po roku 2025 vo vegetačnom období pravdepodobne zvýši priemerná teplota pôdy na území SR o jeden stupeň Celzia a priemerné hodnoty vlhkosti pôdy poklesnú asi o 10 %. Predpokladá sa pritom negatívny dosah najmä na oblasti do 400 metrov nad morom, ktoré majú v súčasnosti v SR najlepšie podmienky pre poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo.