Sandra Botticelliho nazývajú majstrom mytologických tém

Florencia/Bratislava 16. mája (TASR) – Taliansky renesančný maliar Sandro Botticelli zomrel 17. mája pred 505 rokmi.


Jeden z vrcholných predstaviteľov renesančného výtvarného umenia zanechal svetu obrazy plné emócií, krásy a pôvabu postáv. Nesmrteľnú slávu si florentský maliar získal svojimi svetoznámymi dielami Primavera a Zrodenie Venuše, kresbami k Danteho Božskej komédii či obdivovanými freskami v Sixtínskej kaplnke v dnešnom Vatikáne.

Sandro Botticelli sa ako Alessandro di Mariano di Vanni Filipepi narodil 1. marca 1445 v talianskej Florencii. Ako štrnásťročný sa stal učňom vychýreného zlatníka Botticelliho. Nádherný detailný štýl jeho malieb mal základ v zlatníckej trpezlivosti a precíznosti, ktorým sa naučil u Botticelliho. Umelecké meno si budúci výtvarný velikán údajne zvolil práve podľa zlatníckeho majstra, ktorý si ako prvý všimol mladíkov nesmierny talent. Okolo roku 1462 sa nádejný umelec dostal do dielne jedného z najlepších florentských maliarov Fra (Brata) Filippa Lippiho. Približne v roku 1470 si Sandro Botticelli otvoril vo Florencii svoju vlastnú umeleckú dielňu. Tá až do konca storočia patrila k popredným florentským dielňam a svojimi početnými objednávkami plnila súkromné i verejné budovy. Patrónom Sandra Botticelliho bol Lorenzo de Medici z bohatého talianskeho šľachtického rodu Mediciovcov, ktorí veľkoryso podporovali umenie. Vďaka priateľstvu s ním sa maliar dostal do spoločnosti významných renesančných učencov a k myšlienkam humanizmu. Botticelli sa nikdy neoženil a údajne prechovával k manželstvu silný odpor. Traduje sa však, že bol zamilovaný do krásavice Simonetty Cattaneovej, neskôr Vespucciovej, ktorá bola v 15. storočí považovaná za najočarujúcejšiu ženu Florencie. Podobne ako Botticelliho Venuša z jeho najslávnejšieho obrazu mala podľa zachovaných podobizní aj Simonette svetlú pleť, jemné a dlhé paže a nápadné dlhé vlnité vlasy. A hoci bola Simonette manželkou Marca Vespucciho, príbuzného známeho moreplavca Ameriga, údajne bola aj milenkou dvoch vplyvných bratov Mediciovcov – Giuliama a Lorenza, ktorý si u Botticelliho obraz Venuše objednal.

Záver života vychýreného maliara spadá do obdobia, kedy vo Florencii vládol náboženský fanatizmus sprevádzaný politickými nepokojmi. Posledných desať rokov Sandra Botticelliho bolo aj po umeleckej stránke charakteristických jeho duševným nepokojom, ku ktorému sa pridružili i choroby a slabosť. Zomrel v rodnej Florencii 17. mája 1510.

Rané obdobie tvorby Sandra Botticelliho, v ktorom prevládali obrazy madon, vyvrcholilo dielom Klaňanie troch kráľov (okolo roku 1475), určeným pôvodne pre jeden z kostolov vo Florencii. Jeho najznámejším náboženským obrazom je Madonna del Magnificat. Do dejín výtvarného umenia sa zapísal dielami Zrodenie Venuše (1482) a Primavera (1477), ktoré sú pokladané za vrchol európskeho maliarstva. Botticelli je tiež spoluautorom veľkolepej freskovej výzdoby stien v slávnej Sixtínskej kaplnke v dnešnom Vatikáne. Charakteristické pre jeho maľbu bolo zdôraznenie kresby a lyrická idealizácia postáv. Tváram dával často snivý, melancholický výraz. Pre svoje diela si vyberal mytologické námety a zložité alegórie. V neskorších Botticelliho dielach pôvab a ľúbeznosť vystriedala asketická vážnosť a expresivita, ktorá vrcholí v obrazoch Zvestovanie a Kladenie do hrobu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR