Sánchezová sa vyrovnávala aj so stratou dieťaťa

José Martínezová-Sánchezová

Foto: SITA/AP MADRID 10. mája (WEBNOVINY) - Kariéra španielskej tenisovej univerzálky Maríe José Martínezovej-Sánchezovej zďaleka nenapredovala priamočiaro. Barcelonská rodáčka triumfovala ako juniorka v sezóne 1999 na vrcholnom mládežníckom podujatí Orange Bowl na Floride, v osemnástich rokoch sa vyšvihla na 55. priečku v seniorskom svetovom rebríčku, ale do Top 20 sa premiérovo pozrela až teraz po sobotňajšom dobytí titulu na antuke v Ríme - už ako 27-ročná.

"Od sezóny 2002 sa začalo ukazovať, že nie som mentálne pripravená znášať tlak, ktorý súvisel s mojím napredovaním," uznala ľaváčka pre El País a dodala: "Roky 2003 a 2004 boli úplne márne." Zverenkyňa triumvirátu Alejo Mancisidor, Mikel González and Victor López sa musela vyrovnať so stratou dieťaťa počas tehotenstva. Totálna kríza znamenala aj obdobie boja s anorexiou: "Od štrnástich som bola v akadémii v Barcelone, odtrhnutá od rodiny i priateľov. Bolo to veľmi ťažké. Potrebovala som zhodiť nejaké to kilo, pretože som sa ocitala na vedľajšej koľaji." Národná federácia sa však nehlási k prípadnému nástojeniu tohto typu. "Človek sa snaží konať správne, ale často prepadá zúfalstvu a pochybnostiam. Nevie, ako pokračovať, až kým pochopí, že život ho posúva presne tam, kam to má byť," vyhlásila María José.

Fedcupový kapitán Miguel Margets spätne priznal: "Už sme ju začínali považovať za stratený prípad. Dva roky mimo podstatného diania sú v kariére vrcholového športovca naozaj dlhým časom. To, kde je ´Pepa´ dnes, vyplýva z jej obrovskej bojovnosti. Prekonala množstvo prekážok a nepriazne osudu, nie každý by to zvládol. Dokázala veci, o ktoré by sa mnohí ani len nepokúsili. Odhodlaná, statočná a schopná ísť do rizika."

Deblová majsterka sveta, spoludržiteľka Hopmanovho pohára a semifinalistka tzv. malých MS vo dvojhre Martínezová-Sánchezová podotkla: "Najlepšou radou je zachovať si pozitívny prístup, usmievať sa a držať to pevne v rukách. Potom sa sny určite raz naplnia. Najťažšie bolo dostať sa znova do rytmu, rozbehnúť sa a veriť si. Pomáha mi však, že som osobnostne dospela. Predtým som pri mnohých rozhodnutiach viac váhala. Teraz presne viem, aké mám priority, a vyhýbam sa zbytočným zdržaniam. Keď ste mimo tenisového sveta, spoznáte radovú realitu. Šport si vyžaduje obete, ale napriek nim žijeme v mnohých smeroch privilegovane. Doceňujeme to až vtedy, keď sa to rozplýva." Margets dodal: "Je to pekný príbeh. Samozrejme, nie pre to smutné, z čoho sa rodil, ale zásluhou šťastného konca."

SITA