Samosprávy sa do zverejňovania zmlúv nehrnú

BRATISLAVA 9. decembra (WEBNOVINY) - Banskobystrický samosprávny kraj bol v tomto roku najtransparentnejší, nasleduje Žilinský a Bratislavský.


Najhorší je Trenčiansky kraj, druhá najhoršia je Trnava.

Bystrická župa vyniká v kvalitne poskytovaných informáciách o práci zastupiteľstva, vrátane videozáznamov, ako aj v informovaní o investičných projektoch mesta. Ako jediná má aj vytvorený etický kódex zamestnancov.

Vyplýva to z prvého hodnotenia krajov v rebríčku Otvorená samospráva od Transparency International Slovensko (TIS), ktorého výsledky dnes v prítomnosti ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a amerického veľvyslanca na Slovensku Theodora Sedgwicka prezentoval riaditeľ TIS Gabriel Šípoš.


E-aukcie chýbajú

Transparentnosť slovenských vyšších územných celkov (VÚC) podľa Šípoša zaostáva za úrovňou najväčších slovenských miest. Najväčším slabinami žúp sú predaje a prenájmy majetku, verejné obstarávania ako aj personálna politika.

Nízka transparentnosť zvyšuje riziká neefektívneho míňania verejných prostriedkov a vytvára priestor pre korupciu.

Kraje dosiahli v hodnotení v priemere len 46 bodov zo sto možných a najlepší kraj dosiahol len 53 bodov.

Pritom krajské mestá v podobnom rebríčku v minulom roku získali priemerný rating 55 bodov a tie najlepšie až 70 bodov.


"Tajnostkárske" VÚC

Pri predajoch, prenájmoch ako aj nákupoch sa málo používajú elektronické aukcie. VÚC nezverejňujú na svojich weboch výsledky predajov či nákupov. Pri prijímaní zamestnancov sú výberové konania ojedinelé a chýbajú zverejnenia priebehu a výsledkov konaní.

Rebríček transparentnosti hodnotil župy v 11 oblastiach - od poskytovania informácií o práci úradu a poslancov, možnosti zapojenia verejnosti do diskusie, cez personálnu politiku po udeľovanie grantov a dotácií.

Hodnotenie TIS meria kvalitu formálnych pravidiel na základe 126 ukazovateľov ako napríklad používanie elektronických aukcií či existencia etického kódexu zamestnancov úradu. Rozličné výdavky samosprávnych krajov predstavujú 1,1 mld. eur.

Väčšina ich peňazí smeruje na stredné školstvo, údržbu ciest či sociálne zariadenia. Napriek tomu župy ostávajú v pozadí pozornosti médií i verejnosti, nazdáva sa Šípoš. Občania sú pritom k práci žúp skeptickí. Podľa prieskumu TIS z roku 2009 si až tretina myslí, že na úradoch žúp je korupcia veľmi rozšírená.