Samosprávy majú problém s nedostatočným vymáhaním daňových nedoplatkov, vyplýva to z analýzy Najvyššieho kontrolného úradu

Tagy: Daň z nehnuteľnosti Daňové nedoplatky Samosprávy Vymáhanie

28.6.2024 (SITA.sk) - Samosprávy na slovensku majú problém s nedostatočným vymáhaním daňových nedoplatkov, pričom len na dani z nehnuteľností sa v závere roka 2022 dostali pohľadávky až na úroveň 24 miliónov eur. Vyplýva to z kontrol vykonaných Najvyšším kontrolným úradom, ktorý sa zameral na analýzu príjmov magistrátov hlavného mesta Bratislavy, Košíc a ďalších 18 okresných miest v období rokov 2019 až 2023.


Príjmy z daní z nehnuteľností kontrolovaných samospráv dosiahli podľa NKÚ v minulom roku 122 miliónov eur, čo je v porovnaní s rokom 2019 v priemere o 44,5 percenta viac. Všetky obce na Slovensku zároveň dosiahli vlani príjem z daní z nehnuteľností na úrovni bezmála 497 miliónov eur.

Získavanie príjmov do rozpočtov

„Napriek tomu majú samosprávy rezervy pri získavaní príjmov do rozpočtov, čo sa výrazne prejavuje nielen v ich nedostatočnom investovaní do obnovy majetku, ale taktiež v obmedzovaní plnenia si základných povinností voči obyvateľom. Ide napríklad o zabezpečenie čistoty, poriadku, kosenie trávy, podporu sociálnych či kultúrnych projektov,“ skonštatoval šéf NKÚ Ľubomír Andrassy.

Pokiaľ ide o spomenuté vymáhanie nedoplatkov, jeho zefektívnenie môže podľa Andrassyho prispieť k tomu, aby samosprávy dostali do mestskej kasy viac peňazí. Dostatočné príjmy samosprávy sú podľa NKÚ nevyhnutné na to, aby dokázala zabezpečovať financovanie akýchkoľvek jej aktivít, ktoré sú hradené z obecného či mestského rozpočtu.

Daň z nehnuteľností

Najvyššou položkou daňových príjmov, ktorú miestna samospráva vie ovplyvniť svojou činnosťou, je práve príjem z dane z nehnuteľností. Kontrolované mestá podľa NKÚ v sledovanom období aktívne a diferencovane upravovali jednotlivé sadzby dane z nehnuteľností, čo prispelo k nárastu ich vlastných príjmov.

Kontrolóri v tejto súvislosti potvrdili, že vývoj príjmov z miestnych daní a poplatkov bol dynamický ako pri príjmoch, ktoré boli poukazované samospráve z podielových daní zo štátneho rozpočtu. Zákonom stanovený rámec správy dane z nehnuteľností podľa kontrolórov zjednodušoval vzájomné porovnávanie jednotlivých samospráv medzi sebou navzájom a prispieval k lepšiemu zdieľaniu dobrej praxe.

Generovanie vlastných finančných zdrojov

V roku 2019 získali podľa NKÚ kontrolované mestá do svojich rozpočtov viac ako 84 miliónov z daní z nehnuteľností, v roku 2023 to bolo už bezmála 122 miliónov eur. Kým napríklad v Revúcej išlo o pokles týchto príjmov o 13,5 percenta, v Partizánskom narástli až o 119 percent.

„Z nášho pohľadu je napríklad mesto Revúca príkladom samosprávy, ktorá nedostatočne využíva možnosti pre generovanie vlastných finančných zdrojov. Je zároveň jediným z kontrolovaných miest, v ktorom sa za ostatné štyri roky daň z nehnuteľnosti, ale aj príjmy z prenájmu mestského majetku znížili. Na druhej strane sa vedenie revúckej radnice snaží nahradiť výpadok príjmov výmenou akcií vodárenskej spoločnosti za neisté výnosy z dlhopisov. Týmto krokom sa pritom mesto zbavuje nielen kontroly nad strategickou spoločnosťou, ale nepriamo i originálnej zodpovednosti za zabezpečenie dodávok pitnej vody svojim obyvateľom,“ uviedol Andrassy.

Dominantný podiel na príjmoch

Z celoslovenského hľadiska dominantný podiel na príjmoch z dane z nehnuteľností mala podľa dát NKÚ daň zo stavieb, ktorá predstavovala vyše 76 percent celkových príjmov z dane z nehnuteľností, daň z pozemkov mala podiel bezmála 11 percent a daň z bytov takmer 13 percent. Najdynamickejšie boli príjmy z dane z bytov, ktoré boli v roku 2023 vyššie o 99,6 percenta v porovnaní s rokom 2019.

Ako ukázali závery prierezovej kontroly NKÚ, v trinástich mestách rástli príjmy z dane z nehnuteľností rýchlejšie než príjmy z prenájmu vlastného majetku. Rýchlejšie ako priemer rástli príjmy dane z nehnuteľností podľa NKÚ v dvoch mestách, konkrétne v Košiciach a Partizánskom.

V dvadsiatich kontrolovaných mestách dosiahli príjmy z prenájmu v roku 2023 sumu 29,6 milióna eur. Viaceré mestá ako Bratislava, Lučenec či Topoľčany, odpustili nájomcom časť sumy nájmu v čase pandémie. Dôvodom bol záujem zachovať podnikanie a iné činnosti aj počas obdobia, keď kvôli ochrane zdravia obyvateľstva museli zariadenia a prenajaté priestory zostať zatvorené.

Ochrana a zveľaďovanie majetku

Kontrolóri pri preverovaní zabezpečenia ochrany a zveľaďovania majetku samospráv odhalili prípady, keď v zmluve chýbalo ustanovenie o povinnosti samosprávy upraviť sumu nájmu o mieru ročnej inflácie. Zistili tiež nezrovnalosti pri výške fakturovanej sumy s cenou zmluvne dohodnutou alebo rozdielnosti pri určení ceny s platnými vnútornými predpismi mesta.

Rovnako zaznamenali prípady, keď nebol uplatňovaný dohodnutý úrok z omeškania pri neskorých úhradách. Mestá z ekonomicky slabších regiónov, napr. Lučenec, Stará Ľubovňa a Veľký Krtíš podľa NKÚ obhajovali tento negatívny postup snahou udržať nájomcu v zmluvnom vzťahu a získať prioritne sumu nájmu, pretože podľa ich vyjadrení by bol veľký problém získať nového nájomcu.

Absencia systému internej kontroly

Niektoré typy nehnuteľností (byty, objekty) boli zverené do správy organizácie založenej či zriadenej mestom, kde absentoval účinný systém internej kontroly a nebolo preukázané hospodárne nakladanie s verejným majetkom.

„V zmluvných podmienkach chýbali jasne zapracované sankcie a pokuty za neplnenie dohodnutých pravidiel a tiež sa stávalo, že ak aj boli dohodnuté, zástupcovia samospráv ich v praxi uplatňovali nedôsledne a bez akéhokoľvek vopred zadefinovaného pravidla alebo na základe vopred schváleného postupu poslancami zastupiteľstva. Takto mohlo mesto použiť dvojaký meter na riešenie neplatičov a mohlo dochádzať k diskriminácii,“ vysvetlil Andrassy.

Jasné pravidlá

Kontrolný úrad v tejto súvislosti mestám a obciam odporúča zabezpečiť ochranu svojho majetku vo všetkých procesoch a činnostiach.

„Jasné pravidlá pri nakladaní s majetkom, pri prenájme nehnuteľností musia byť zadefinované v zásadách hospodárenia samosprávy, ktoré schvaľujú poslanci a následne ich musí štatutár samosprávy premietnuť do zmluvných podmienok,“ doplnil šéf NKÚ.


Zdroj: SITA.sk - Samosprávy majú problém s nedostatočným vymáhaním daňových nedoplatkov, vyplýva to z analýzy Najvyššieho kontrolného úradu © SITA Všetky práva vyhradené.

Tagy: Daň z nehnuteľnosti Daňové nedoplatky Samosprávy Vymáhanie