|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. apríla 2011
Samosprávy majú k programu reforiem desiatky pripomienok
Národný program reforiem sa samosprávam príliš nepozdáva. Tie poslali na ministerstvo financií, ktoré je autorom dokumentu, niekoľko desiatok zásadných pripomienok, z ...
Zdieľať
Foto: Ilustračné foto: SITABRATISLAVA 19. apríla (WEBNOVINY) - Národný program reforiem sa samosprávam príliš nepozdáva. Tie poslali na ministerstvo financií, ktoré je autorom dokumentu, niekoľko desiatok zásadných pripomienok, z ktorých rezort nie všetky akceptoval. Z významnej časti sa pritom týkali najmä zámerov v oblasti znižovania schodku verejných financií a reformy fiškálnej politiky. Národný program reforiem je dokument pravidelne sumarizujúci pripravované reformné opatrenia vlády v rôznych oblastiach. Po odsúhlasení vládou sa predkladá na posúdenie Európskej komisii.
Rezort financií totiž ako jeden z dôvodov vysokých schodkov verejných financií v minulosti uvádza expanzívnu fiškálnu politiku samospráv. Tie však oponujú a tvrdia, že za všetko môže presúvanie kompetencií zo štátu na mestá, obce a územné celky. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa tak počet kompetencií a úloh samospráv zvýšil od roku 2005 až o polovicu. "Drvivá väčšina nových kompetencií a úloh obcí bola na obce presunutá len s konštatovaním, že nové kompetencie budú obce financovať z lepšieho výnosu dane z príjmov fyzických osôb,“ konštatuje združenie.
Obce a mestá preto navrhujú, aby rezort financií v Národnom programe reforiem tiež prehodnotil doterajšie presúvanie kompetencií na samosprávy a zabezpečil ich dostatočné financovanie. Okrem toho od vlády považujú, aby zákonnou úpravou zastavila presun kompetencií a úloh na obce bez finančného krytia vopred odsúhlaseného územnou samosprávou. Podobné požiadavky mali vo svojich pripomienkach k návrhu programu reforiem aj niektoré samosprávne kraje. Ministerstvo im však všetkým odpovedalo rovnako: "Zmeny v parametroch fiškálnej decentralizácie nie sú predmetom Národného programu reforiem SR.“
Samosprávam v návrhu reforiem chýba aj kvantifikácia dopadu zavedenia superhrubej mzdy v rámci reformy daní a odvodov. Dôvod je jednoduchý. Dane z príjmov fyzických osôb totiž tvoria podstatnú časť príjmov samospráv a tak konečná podoba daňovo-odvodovej reformy značne ovplyvní aj systém financovania samospráv. V programe reforiem sa však zrejme odpovede na dopad zavedenia superhrubej mzdy nedočkajú. "Národný program reforiem ako strategický materiál definuje reformy rámcovo a ich detailné rozpracovanie je predmetom ďalších legislatívnych a nelegislatívnych materiálov,“ odpovedá rezort financií na zásadnú pripomienku Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Trenčiansky samosprávny kraj však prišiel aj s inou zaujímavou pripomienkou. Nesúhlasí totiž so zámerom vlády vytvoriť nezávislú fiškálnu radu, ktorá má kontrolovať vývoj verejných financií. "Deklarovaná nezávislosť fiškálnej rady a jej nezasahovanie priamo do procesu tvorby rozpočtov vyšších územných celkov a obcí môže byť zneužívaná v politickej rovine, napríklad v období volieb,“ konštatuje trenčiansky kraj v pripomienke. Ministerstvo financií však takýto postoj odmieta a svoj zámer pokladá za vyhovujúci.
Rezort financií totiž ako jeden z dôvodov vysokých schodkov verejných financií v minulosti uvádza expanzívnu fiškálnu politiku samospráv. Tie však oponujú a tvrdia, že za všetko môže presúvanie kompetencií zo štátu na mestá, obce a územné celky. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa tak počet kompetencií a úloh samospráv zvýšil od roku 2005 až o polovicu. "Drvivá väčšina nových kompetencií a úloh obcí bola na obce presunutá len s konštatovaním, že nové kompetencie budú obce financovať z lepšieho výnosu dane z príjmov fyzických osôb,“ konštatuje združenie.
Obce a mestá preto navrhujú, aby rezort financií v Národnom programe reforiem tiež prehodnotil doterajšie presúvanie kompetencií na samosprávy a zabezpečil ich dostatočné financovanie. Okrem toho od vlády považujú, aby zákonnou úpravou zastavila presun kompetencií a úloh na obce bez finančného krytia vopred odsúhlaseného územnou samosprávou. Podobné požiadavky mali vo svojich pripomienkach k návrhu programu reforiem aj niektoré samosprávne kraje. Ministerstvo im však všetkým odpovedalo rovnako: "Zmeny v parametroch fiškálnej decentralizácie nie sú predmetom Národného programu reforiem SR.“
Samosprávam v návrhu reforiem chýba aj kvantifikácia dopadu zavedenia superhrubej mzdy v rámci reformy daní a odvodov. Dôvod je jednoduchý. Dane z príjmov fyzických osôb totiž tvoria podstatnú časť príjmov samospráv a tak konečná podoba daňovo-odvodovej reformy značne ovplyvní aj systém financovania samospráv. V programe reforiem sa však zrejme odpovede na dopad zavedenia superhrubej mzdy nedočkajú. "Národný program reforiem ako strategický materiál definuje reformy rámcovo a ich detailné rozpracovanie je predmetom ďalších legislatívnych a nelegislatívnych materiálov,“ odpovedá rezort financií na zásadnú pripomienku Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Trenčiansky samosprávny kraj však prišiel aj s inou zaujímavou pripomienkou. Nesúhlasí totiž so zámerom vlády vytvoriť nezávislú fiškálnu radu, ktorá má kontrolovať vývoj verejných financií. "Deklarovaná nezávislosť fiškálnej rady a jej nezasahovanie priamo do procesu tvorby rozpočtov vyšších územných celkov a obcí môže byť zneužívaná v politickej rovine, napríklad v období volieb,“ konštatuje trenčiansky kraj v pripomienke. Ministerstvo financií však takýto postoj odmieta a svoj zámer pokladá za vyhovujúci.