|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. augusta 2011
Samosprávam sa zmena systému financovania nepozdáva
Samosprávam sa nápad ministerstva financií prideľovať mestám, obciam a vyšším územným celkom financie podielom z mixu daní a nie iba z podielu na dani z príjmov fyzických osôb, príliš ...
Zdieľať
BRATISLAVA 16. augusta (WEBNOVINY) - Samosprávam sa nápad ministerstva financií prideľovať mestám, obciam a vyšším územným celkom financie podielom z mixu daní a nie iba z podielu na dani z príjmov fyzických osôb, príliš nepozdáva. Po utorňajšom rokovaní s premiérkou Ivetou Radičovou to povedal prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Pavel Hagyari. "Pani premiérka sľúbila, že pokiaľ to neprerokujeme spoločne, nemalo by to byť prijaté zákonom,“ dodal.
Ako pokračoval, samosprávy nie sú s návrhom, s ktorým ich ministerstvo financií "prekvapilo“ v rámci predstavovania prvého návrhu rozpočtu na budúci rok, úplne stotožnené. Nevedia totiž, čo presne by to pre ich rozpočty znamenalo. "Nikto si nevie predstaviť, či to prinesie viac peňazí alebo menej. Menej peňazí pre samosprávy by bola katastrofa,“ povedal Hagyari.
Predstavitelia samospráv sa však príliš nestotožňujú ani s návrhom centralizácie sociálnych služieb. Tvrdia, že oni sú pri občanoch bližšie a práve preto vedia tieto služby poskytovať efektívnejšie. "Hlavne opatrovateľská služba, plus tie ďalšie služby, ktoré sú zákonom definované, by mali zostať v mestách a obciach,“ povedal šéf Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Dvonč. "Tie služby by sa výrazne vzdialili občanovi,“ doplnil Hagyari.
Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu na budúci rok počíta s tým, že by samosprávy neboli na štátnej úrovni financované iba z podielov na dani z príjmov fyzických osôb, ale z podielu na mixe príjmov z viacerých daní. Po novom by sa mal ich transfer od štátu vypočítavať z podielov na dani z príjmov fyzických osôb, právnických osôb, dani z pridanej hodnoty a všetkých spotrebných daní.
"Bude to spravodlivejšie a stabilnejšie," povedal na margo tohto návrhu na minulotýždňovej tlačovej konferencii minister financií Ivan Mikloš. Pri transfere podielu zo samotnej dane z príjmov fyzických osôb totiž podľa neho vznikali veľké výkyvy, keď v dobrých časoch príjmy samospráv rástli aj dvojciferným tempom, kým v čase krízy sa výrazne prepadli. V prípade mixu daní by tak mali príjmy samospráv rásť rovnakým tempom, ako sa budú vyvíjať celkové daňové príjmy štátu.
Ministerstvo financií pritom v prvom návrhu rozpočtu na budúci rok navrhuje, aby sa objem peňazí, ktoré samosprávy dostanú cez mix daní, v budúcom roku zvýšil o 3 % oproti tomu, koľko by mali dostať samosprávy podľa rozpočtu tento rok. Rast ich príjmov by sa tak mal spomaliť. Tento rok by totiž mali dostať oproti roku 2010 až o 20 % viac.
Ako pokračoval, samosprávy nie sú s návrhom, s ktorým ich ministerstvo financií "prekvapilo“ v rámci predstavovania prvého návrhu rozpočtu na budúci rok, úplne stotožnené. Nevedia totiž, čo presne by to pre ich rozpočty znamenalo. "Nikto si nevie predstaviť, či to prinesie viac peňazí alebo menej. Menej peňazí pre samosprávy by bola katastrofa,“ povedal Hagyari.
Predstavitelia samospráv sa však príliš nestotožňujú ani s návrhom centralizácie sociálnych služieb. Tvrdia, že oni sú pri občanoch bližšie a práve preto vedia tieto služby poskytovať efektívnejšie. "Hlavne opatrovateľská služba, plus tie ďalšie služby, ktoré sú zákonom definované, by mali zostať v mestách a obciach,“ povedal šéf Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Dvonč. "Tie služby by sa výrazne vzdialili občanovi,“ doplnil Hagyari.
Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu na budúci rok počíta s tým, že by samosprávy neboli na štátnej úrovni financované iba z podielov na dani z príjmov fyzických osôb, ale z podielu na mixe príjmov z viacerých daní. Po novom by sa mal ich transfer od štátu vypočítavať z podielov na dani z príjmov fyzických osôb, právnických osôb, dani z pridanej hodnoty a všetkých spotrebných daní.
"Bude to spravodlivejšie a stabilnejšie," povedal na margo tohto návrhu na minulotýždňovej tlačovej konferencii minister financií Ivan Mikloš. Pri transfere podielu zo samotnej dane z príjmov fyzických osôb totiž podľa neho vznikali veľké výkyvy, keď v dobrých časoch príjmy samospráv rástli aj dvojciferným tempom, kým v čase krízy sa výrazne prepadli. V prípade mixu daní by tak mali príjmy samospráv rásť rovnakým tempom, ako sa budú vyvíjať celkové daňové príjmy štátu.
Ministerstvo financií pritom v prvom návrhu rozpočtu na budúci rok navrhuje, aby sa objem peňazí, ktoré samosprávy dostanú cez mix daní, v budúcom roku zvýšil o 3 % oproti tomu, koľko by mali dostať samosprávy podľa rozpočtu tento rok. Rast ich príjmov by sa tak mal spomaliť. Tento rok by totiž mali dostať oproti roku 2010 až o 20 % viac.