|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. novembra 2013
Salvádor: Ozbrojenci podpálili archív o deťoch stratených počas vojn
Ozbrojenci v Salvádore podpálili vo štvrtok archív neziskovej organizácie pátrajúcej po ľuďoch, ktorí ako deti zmizli počas občianskej vojny v krajine. Informovala o tom agentúra Associated Press ...
Zdieľať
San Salvador 15. novembra (TASR) - Ozbrojenci v Salvádore podpálili vo štvrtok archív neziskovej organizácie pátrajúcej po ľuďoch, ktorí ako deti zmizli počas občianskej vojny v krajine. Informovala o tom agentúra Associated Press (AP).
Páchatelia vnikli do budovy organizácie Pro Búsqueda nadránom po tom, ako s namierenými zbraňami spútali štyroch strážcov. Následne spustošili kancelárie, z ktorých si odniesli počítače, a budovu podpálili. Podľa hasičov bolo na mieste cítiť horľavú kvapalinu.
Úrady sa zatiaľ k motívu útoku nevyjadrili. Pro Búsqueda však tento rok oznámila, že zdokumentovala najmenej desať prípadov detí unesených vojakmi počas vojny medzi salvádorskou vládou a ľavicovými povstalcami z rokov 1980-92. Niektoré predali alebo dali na adopciu, ďalšie vychovávali muži, ktorí ich odviedli od rodín. Snahy vyšetriť tieto prípady brzdí to, že armáda odmieta vydať záznamy o DNA.
Pro Búsqueda tiež informovala, že dostala takmer 1000 hlásení o deťoch odlúčených od rodín počas vojny a pomohla nájsť biologických rodičov najmenej 235 ľuďom, mnohým adoptovaným v USA alebo v Európe.
"Je to jasná sabotáž našej práce," vyhlásila riaditeľka organizácie Ester Alvarengová. Presný rozsah škôd zatiaľ nepoznajú, keďže si ešte nemohli pozrieť vypálené priestory.
"Robia to isté ako v 80. rokoch... Nechcú spravodlivosť," uviedla 72-ročná Apolonia Guillenová, ktorá patrila k aktivistom a príbuzným obetí, ktorí sa zišli pred budovou.
Salvádorský prokurátor pre ľudské práva David Morales naznačil, že útok by mohol súvisieť s odvolaním, ktoré podali na najvyššom súde s cieľom zrušiť amnestiu pre páchateľov vojnových zločinov.
Zákon o amnestii z roku 1993 chráni vojenských veliteľov pred stíhaním za vojnové zločiny z občianskej vojny, vrátane prípadu vraždy šiestich jezuitských kňazov v roku 1989. Vlani však Medziamerický súd pre ľudské práva rozhodol, že tento zákon je v rozpore s medzinárodným dohovorom. Dospel k záveru, že salvádorská vláda je zodpovedná za únosy najmenej šiestich detí, a nariadil jej okrem iného sprístupniť štátne archívy, poskytnúť pomoc obetiam, pátrať po stále nezvestných a verejne sa ospravedlniť. Salvádor dosiaľ uskutočnil len posledné z uvedených nariadení.
Vo väčšine prípadov zdokumentovaných organizáciou Pro Búsqueda išlo o deti, ktoré v chaose vojny odlúčili od rodín a odovzdali Červenému krížu v presvedčení, že ich rodičia patrili k 75.000 zabitým počas konfliktu. Tieto deti umiestnili do útulkov a ponúkli na adopciu, prevažne rodinám v USA a v Európe.
Agentúra AP v tejto súvislosti spomína udalosti z Argentíny, kde armáda uniesla stovky detí politických oponentov režimu a stíhanie zodpovedných až o tri desaťročia neskôr viedlo k obžalobe popredných dôstojníkov vrátane niekdajšieho šéfa vojenskej junty generála Jorgeho Rafaela Videlu. Niektoré unesené deti si adoptovali rodiny armádnych príslušníkov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Spúšť po podpálení archívu stratených detí v archíve v Salvádore Foto: TASR/AP
Páchatelia vnikli do budovy organizácie Pro Búsqueda nadránom po tom, ako s namierenými zbraňami spútali štyroch strážcov. Následne spustošili kancelárie, z ktorých si odniesli počítače, a budovu podpálili. Podľa hasičov bolo na mieste cítiť horľavú kvapalinu.
Úrady sa zatiaľ k motívu útoku nevyjadrili. Pro Búsqueda však tento rok oznámila, že zdokumentovala najmenej desať prípadov detí unesených vojakmi počas vojny medzi salvádorskou vládou a ľavicovými povstalcami z rokov 1980-92. Niektoré predali alebo dali na adopciu, ďalšie vychovávali muži, ktorí ich odviedli od rodín. Snahy vyšetriť tieto prípady brzdí to, že armáda odmieta vydať záznamy o DNA.
Pro Búsqueda tiež informovala, že dostala takmer 1000 hlásení o deťoch odlúčených od rodín počas vojny a pomohla nájsť biologických rodičov najmenej 235 ľuďom, mnohým adoptovaným v USA alebo v Európe.
"Je to jasná sabotáž našej práce," vyhlásila riaditeľka organizácie Ester Alvarengová. Presný rozsah škôd zatiaľ nepoznajú, keďže si ešte nemohli pozrieť vypálené priestory.
"Robia to isté ako v 80. rokoch... Nechcú spravodlivosť," uviedla 72-ročná Apolonia Guillenová, ktorá patrila k aktivistom a príbuzným obetí, ktorí sa zišli pred budovou.
Salvádorský prokurátor pre ľudské práva David Morales naznačil, že útok by mohol súvisieť s odvolaním, ktoré podali na najvyššom súde s cieľom zrušiť amnestiu pre páchateľov vojnových zločinov.
Zákon o amnestii z roku 1993 chráni vojenských veliteľov pred stíhaním za vojnové zločiny z občianskej vojny, vrátane prípadu vraždy šiestich jezuitských kňazov v roku 1989. Vlani však Medziamerický súd pre ľudské práva rozhodol, že tento zákon je v rozpore s medzinárodným dohovorom. Dospel k záveru, že salvádorská vláda je zodpovedná za únosy najmenej šiestich detí, a nariadil jej okrem iného sprístupniť štátne archívy, poskytnúť pomoc obetiam, pátrať po stále nezvestných a verejne sa ospravedlniť. Salvádor dosiaľ uskutočnil len posledné z uvedených nariadení.
Vo väčšine prípadov zdokumentovaných organizáciou Pro Búsqueda išlo o deti, ktoré v chaose vojny odlúčili od rodín a odovzdali Červenému krížu v presvedčení, že ich rodičia patrili k 75.000 zabitým počas konfliktu. Tieto deti umiestnili do útulkov a ponúkli na adopciu, prevažne rodinám v USA a v Európe.
Agentúra AP v tejto súvislosti spomína udalosti z Argentíny, kde armáda uniesla stovky detí politických oponentov režimu a stíhanie zodpovedných až o tri desaťročia neskôr viedlo k obžalobe popredných dôstojníkov vrátane niekdajšieho šéfa vojenskej junty generála Jorgeho Rafaela Videlu. Niektoré unesené deti si adoptovali rodiny armádnych príslušníkov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR