|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. januára 2007
Saddámov obhajca žiada OSN o prešetrenie jeho popravy
Francúzsky obhajca Saddáma Husajna v utorok vyzval Organizáciu Spojených národov, aby začala vyšetrovanie okolností popravy bývalého irackého diktátora. Vyplýva to z listu, ktorý získala tlačová ...
Zdieľať
PARÍŽ 2. januára (WEBNOVINY) - Francúzsky obhajca Saddáma Husajna v utorok vyzval Organizáciu Spojených národov, aby začala vyšetrovanie okolností popravy bývalého irackého diktátora. Vyplýva to z listu, ktorý získala tlačová agentúra AFP. V liste generálnemu tajomníkovi OSN Panovi Ki-munovi obhajca Emmanuel Ludot vyzýva na "zriadenie vyšetrovacieho výboru pod záštitou OSN" a tvrdí, že okolnosti Saddámovej popravy boli "principiálne neprijateľné". Obhajca argumentuje tým, že Saddám "bol až do svojej smrti považovaný za vojnového zajatca a ako taký mal byť chránený Ženevskými konvenciami z roku 1949." Na základe týchto konvencií Saddám mal byť skôr zastrelený ako obesený. Ludot okrem toho tvrdí, že snímanie Saddámovej tváre počas popravy bolo jasným porušením jeho práv.
"Prečo OSN neprijala nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie základnej dôstojnosti pre vojnového zajatca?" pýta sa obhajca. Zároveň žiada vyšetrovanie s cieľom zistiť, ak nie totožnosť, tak aspoň povolanie vykonávateľov Saddámovej popravy, ktorí sa mu na záberoch krátko pred jeho smrťou posmievali. "Nemôžeme vylúčiť, že vysokopostavení predstavitelia, ktorí boli odporcami Saddámovho režimu, mohli hanebným obchodom s okupačnými silami získať privilégium odsúdeného osobne usmrtiť," dodal.
Saddáma Husajna (69) obesili v sobotu v Bagdade za zločiny proti ľudskosti za zavraždenie 148 mužov a chlapcov v šiitskej dedine Dudžaíl v roku 1982 v odvete za pokus o atentát na jeho osobu.
SITA/AFP/AP