|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 18.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Eugen
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
20. októbra 2005
Saddám: Čo chce tento súd?
„Kto ste ? Čo chce tento súd?“ pýtal sa včera na začiatku procesu pred zvláštnym päťčlenným tribunálom v Bagdade bývalý iracký prezident Saddám Husajn al-Madžíd (68).
Zdieľať
A to napriek tomu, že kurdský hlavný sudca Rizgar Muhammad Amín začal proces informáciou, že je to prvé pojednávanie v kauze Dudžail proti Saddámovi a jeho siedmim bývalým spolupracovníkom.
V irackom mestečku Dudžail (šíitskej enkláve v sunnitskej oblasti asi 60 km na sever od Bagdadu) sa 8. júla 1982 pokúsila Saddáma Husajna skupina mladých ľudí z islamskej strany Dawa zastreliť, avšak atentát sa nepodaril, lebo prezident krátko predtým prestúpil do iného auta. Saddám zostal síce nezranený, ale bol zreteľne vystrašený. Hneď na mieste osobne začal s prvými výsluchmi. V nasledujúcich dňoch a týždňoch nastal doslova pohon na obyvateľov tohto mestečka. Mnoho mužov zastrelili priamo na mieste pri útoku na Saddáma, nato tajná polícia pozatýkala ďalších mužov a odvliekla ženy a deti do obávaného väzenia Nugra Salman na saudskoarabskej hranici. Mnohí obyvatelia mestečka tam zomreli v dôsledku neľudských podmienok, ďalší neprežili kruté mučenie. Neskoršie Saddámovi kati popravili 143 mužov a mladistvých. Hneď po atentáte delostrelecky ostreľovala centrum mesta iracká armáda a bombardovalo ho letectvo. Dudžail postupne prakticky zrovnali so zemou a masaker si vyžiadal životy najmenej 150 šíitov.
Masakra v Dudžaile bola vybraná ako prvá, pretože sa k nej podarilo najrýchlejšie zhromaždiť dostatok relevantných dôkazov. Medzi obvineniami obsiahnutými v žalobe je okrem iného úmyselná vražda, mučenie, násilné vypudenie z územia a ilegálne väznenie. Saddáma však čakajú ešte ďalšie „ťažšie“ kauzy, akými sú obvinenia z genocídy, krvavého potlačenia šíitského povstania, invázie do Kuvajtu či vyprovokovania vojny s Iránom, ktorá si na oboch stranách vyžiadala stovky tisícov obetí. Avšak už v kauze Dudžail môžu obvinení dostať trest smrti. Rozsudok budú musieť vykonať do 30 dní po potvrdení odvolacími inštanciami.
Saddám sa už na začiatku pojednávania predstavil ako iracký prezident a vyhlásil, že súd neuznáva. Odmietol vypovedať a správal sa voči súdu a strážcom veľmi arogantne. Pojednávanie sa koná za prísnych bezpečnostných opatrení v jednom zo Saddámovych palácov v tzv. Zelenej zóne. Ako sa všeobecne očakávalo, krátko po jeho otvorení ho však odročili do 28. novembra. Saddámov právnik sa totiž už vopred netajil tým, že požiada súd o odročenie, keďže nemal dostatok času na adekvátnu prípravu.
Saddám Husajn pred irackým súdom so siedmimi spoluobvinenými v kauze Dudžail. Po vyhlásení, že legitimitu súdu neuznáva, odmietol odpovedať na ďalšie otázky sudcu. Foto SITA/AP
V irackom mestečku Dudžail (šíitskej enkláve v sunnitskej oblasti asi 60 km na sever od Bagdadu) sa 8. júla 1982 pokúsila Saddáma Husajna skupina mladých ľudí z islamskej strany Dawa zastreliť, avšak atentát sa nepodaril, lebo prezident krátko predtým prestúpil do iného auta. Saddám zostal síce nezranený, ale bol zreteľne vystrašený. Hneď na mieste osobne začal s prvými výsluchmi. V nasledujúcich dňoch a týždňoch nastal doslova pohon na obyvateľov tohto mestečka. Mnoho mužov zastrelili priamo na mieste pri útoku na Saddáma, nato tajná polícia pozatýkala ďalších mužov a odvliekla ženy a deti do obávaného väzenia Nugra Salman na saudskoarabskej hranici. Mnohí obyvatelia mestečka tam zomreli v dôsledku neľudských podmienok, ďalší neprežili kruté mučenie. Neskoršie Saddámovi kati popravili 143 mužov a mladistvých. Hneď po atentáte delostrelecky ostreľovala centrum mesta iracká armáda a bombardovalo ho letectvo. Dudžail postupne prakticky zrovnali so zemou a masaker si vyžiadal životy najmenej 150 šíitov.
Masakra v Dudžaile bola vybraná ako prvá, pretože sa k nej podarilo najrýchlejšie zhromaždiť dostatok relevantných dôkazov. Medzi obvineniami obsiahnutými v žalobe je okrem iného úmyselná vražda, mučenie, násilné vypudenie z územia a ilegálne väznenie. Saddáma však čakajú ešte ďalšie „ťažšie“ kauzy, akými sú obvinenia z genocídy, krvavého potlačenia šíitského povstania, invázie do Kuvajtu či vyprovokovania vojny s Iránom, ktorá si na oboch stranách vyžiadala stovky tisícov obetí. Avšak už v kauze Dudžail môžu obvinení dostať trest smrti. Rozsudok budú musieť vykonať do 30 dní po potvrdení odvolacími inštanciami.
Saddám sa už na začiatku pojednávania predstavil ako iracký prezident a vyhlásil, že súd neuznáva. Odmietol vypovedať a správal sa voči súdu a strážcom veľmi arogantne. Pojednávanie sa koná za prísnych bezpečnostných opatrení v jednom zo Saddámovych palácov v tzv. Zelenej zóne. Ako sa všeobecne očakávalo, krátko po jeho otvorení ho však odročili do 28. novembra. Saddámov právnik sa totiž už vopred netajil tým, že požiada súd o odročenie, keďže nemal dostatok času na adekvátnu prípravu.
(apl, NZZ, FAZ, Standard)