Šach má korene v Indii a alegóriu v stredoveku

Bratislava 25. júla (TASR) - Šach je šport, v ktorom o výsledku rozhodujú taktické, strategické a plánovacie schopnosti hráčov a tiež ich pozornosť a vnímavosť. Cieľom každej šachovej partie je dať súperovi mat.


Šach v sebe zahŕňa prvky umenia, vedy a športu, preukázateľne rozvíja logické myslenie a cibrí pamäť. V modernej verzii šachových kameňov možno badať alegóriu stredovekej spoločnosti, často sa preto nazýva aj "kráľovská hra". Šach hrá odhadom 620-700 miliónov ľudí na celom svete, čo je približne 8-9 percent populácie. Šach nepozná obmedzenia čo sa týka pohlavia a veku hráčov, venovať sa mu plnohodnotne môžu zrakovo či sluchovo postihnuté osoby.

Prvá hra podobnú šachu, známa pod menom čaturanga, sa objavila okolo roku 500 v severnej Indii. Hru neskôr prevzali a upravili Peržania a následne Arabi, cez ktorých sa už pod názvom šatranž ďalej šírila. V Európe bol šach všeobecne známy na prelome 10.-11. storočia, organizovane sa však začal hrať až v 19. storočí. Prvý moderný šachový turnaj sa uskutočnil v roku 1851 v Londýne. V druhej polovici 20. storočia prenikli do šachovej hry počítače. Spočiatku nedokonalé programy sa postupne zlepšovali a v roku 1997 vyhral špeciálny počítač firmy IBM Deep Blue nad majstrom sveta Garrim Kasparovom. Išlo o prelomovú udalosť v dejinách šachu a počítačov.

Šachová hra prebieha striedaním ťahov bieleho a čierneho po šachovnici. Šachovnica je súhrnný názov pre 64 štvorcových polí, zoskupených do štvorca 8x8, striedavo bielych (jednej farby) a čiernych (druhej farby). Kameň je súhrnný názov pre kráľa, dámu, vežu, strelca, jazdca a pešiaka. Na jednom poli môže stáť buď jeden kameň (obsadené pole), alebo žiadny kameň (prázdne pole), rozmiestnenie kameňov na šachovnici sa nazýva postavenie.

Partia je sled ťahov, začínajúci sa základným postavením partie a končiaci sa výhrou bieleho, výhrou čierneho, alebo remízou. Voľba ťahu závisí iba od šachistu, ktorý ho vykonáva. Prvý ťah v partii vykonáva biely, po ťahu bieleho nasleduje ťah čierneho atď. Partiu vyhrá ten, po ktorého ťahu je súperov kráľ v mate. Mat je šach (kráľovi), ktorý nemožno bezprostredne nasledujúcim ťahom zrušiť. Partia sa končí remízou, keď je biely alebo čierny v pate, alebo keď sa rovnaké postavenie v priebehu partie opakuje trikrát pri ťahu toho istého súpera, alebo keď sa počas 50 bezprostredne za sebou nasledujúcich ťahov oboch súperov nebral kameň a nepotiahol pešiak. Pat je postavenie, v ktorom jeden zo súperov nemôže ťahať napriek tomu, že je na rade, pričom jeho kráľ nie je v šachu.

Každý hráč má na začiatku partie k dispozícii nasledujúce figúrky: 1 kráľa, 1 dámu (nesprávne kráľovná), 2 veže, 2 strelcov, 2 jazdcov (nesprávne kôň), 8 pešiakov (nesprávne sedliak). Dáma a veža sú ťažké, strelec a jazdec ľahké figúry. Orientačná relatívna sila figúrok je nasledovná: pešiak 1, ľahké figúry 3, veža 5, dáma 10 (9). Z uvedených hodnôt vyplýva, že orientačne troch pešiakov možno vymeniť za jednu ľahkú figúru, vežu za dve ľahké figúry, dámu za dve veže. Skutočná sila figúrok prirodzene závisí od ich celkového rozloženia na šachovnici. V úvode partie má napríklad veža obmedzený manévrovací priestor a preto je výhodnejšie ju vymeniť za dve ľahké figúry, v koncovke jej sila relatívne narastá a takáto výmena môže byť výhodnejšia pre opačnú stranu.

Pravidlá

Pravidlá FIDE uznávajú od r. 1981 iba šachovú notáciu nazývanú algebrický skrátený zápis. Zároveň odporúča používať výhradne túto notáciu v literatúre. V praxi sa používa tento zápis s označením figúr začiatočným písmenom názvu figúry v jazyku hráča. Šachové figúry sa označujú veľkým začiatočným písmenom svojho názvu. Pešiaci sa nezaznačujú. Stĺpce šachovnice sa zľava doprava zo strany bieleho označujú malými písmenami abecedy od "a" po "h". Rady šachovnice sa označujú číslicami od "1" po "8". Pole sa identifikuje spojením písmena a číslice. K označeniu figúry sa pripojí označenie poľa, na ktoré sa ňou ťahá. V skrátenej notácii sa nezaznačuje východiskové pole. Pri ťahu pešiaka sa označí iba pole, kam sa ním ťahá.

Pri zostavovaní rebríčka hráčov sa v šachu používa tzv. rating elo, ktorého autorom bol Arpád Elo. Je to štatistický systém vychádzajúci z predpokladu, že výsledok partie je náhodná veličina závislá na pomere síl medzi súpermi. Elo navrhol spôsob, ako z výsledky partií v turnajoch spätne odhadnúť silu hráčov a jeho systém v roku 1960 prijala Šachová federácia USA. Pretože bol spoľahlivejší a presnejší ako dovtedajšie systémy, rýchlo sa rozšíril a v r. 1970 ho začala využívať FIDE. Tá udeľuje najlepším šachistom doživotné tituly. Najprestížnejším je medzinárodný veľmajster (Grand Master - GM), na ktorý je potrebné dosiahnuť potrebný počet vynikajúcich výkonov na medzinárodných turnajoch a dosiahnuť rating aspoň 2500 elo bodov. Ďalšími titulmi sú medzinárodný majster (Internatonal Master - IM) či majster FIDE (FIDE Master - FM).

Polemiky

Polemiky o tom, či je šach hra alebo šport, pretrvávajú dlhé desaťročia. Faktom však je, že Medzinárodný olympijský výbor (MOV) uznal 20. júla 1924 počas OH v Paríži šach ako šport a mal sa aj zaradiť do programu olympijských hier, no nesplnil podmienku striktne oddeliť amatérov od profesionálov. V tomto roku bola založená i Medzinárodná šachová federácia (FIDE - Fédération internationale des échecs) so sídlom v Paríži (momentálne sídli v Aténach - pozn.) a konala sa 1. neoficiálna šachová olympiáda v Paríži. Snahy o začlenenie šachu do olympijského programu sa obnovili až v roku 1999 za súčasného prezidenta FIDE Kirsana Iljumžinova, keď FIDE bola MOV zaradená na čakaciu listinu športov do programu OH. Schodnejšie by bolo skúsiť posunúť šach do programu zimnej olympiády, to by však kompetentné orgány museli zmeniť definíciu zimných športov.

Každé dva roky si preto šachisti organizujú vlastnú olympiádu, jej 41. pokračovanie sa uskutoční 1.-14. augusta v nórskom Tromsö. Počas svojej 90-ročnej histórie mala FIDE len 6 prezidentov: Alexandra Rueba (1924-1949), Folkeho Rogarda (1949-1970), Maxa Euweho (1970-1978), Fridrika Ólafssona (1978-1982), Florencia Campomanesa (1982-1995) a súčasného Kirsana Iljumžinova (1995-?). Počas blížiacej sa olympiády sa bude konať Kongres FIDE a v rámci neho prebehnú aj voľby prezidenta, v ktorých sa Iljumžinov uchádza o predĺženie svojho funkčného obdobia. Jeho jediným súperom bude Garri Kasparov. Na Slovensku zastrešuje šachistov Slovenský šachový zväz (SŠZ), ktorého prezidentom je Martin Huba.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR