S vysokou školou prichádzajú aj vyššie výdavky

Bratislava 18. septembra (TASR) - S nástupom na vysokú školu, kedy sa vo väčšine prípadov musia mladí sťahovať desiatky kilometrov od domova a do veľkej miery sa osamostatniť, prichádzajú aj prvé vyššie nároky na financie. Okrem zábavy už musia rozumnejšie hospodáriť s financiami, aby si zaplatili internát či privát, stravu, štúdium a ešte im prípadne zostala rezerva. V priemere majú 273 eur mesačne, približne pätina má však menej ako 50 eur. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v lete pre Slovenskú sporiteľňu urobila agentúra Ipsos.


Prieskum ukázal, že takmer polovicu výdavkov vysokoškolákov tvoria náklady na bývanie a stravu, 16 % si odložia na sporenie. Na voľný čas a zábavu vyčleňujú mesačne len 12 % zo svojich príjmov. "Peniaze pre vysokoškolákov znamenajú prostriedok na získanie potrebných vecí, slobodu, pohodlie a zodpovednosť. Práve vysoká škola mladých naučila narábať s peniazmi," skonštatovala analytička Lenka Buchláková na stretnutí s novinármi v utorok v Bratislave.

Ďalším zdrojom ich príjmov sú rodičia, ktorí platia ubytovanie a časť stravy. Pravidelný „sponzoring“ od rodičov priznala tretina študentov, nepravidelný 39 % z nich. Medzi ďalšie finančné zdroje patria štipendium či peňažné dary k sviatkom, ako sú narodeniny alebo Vianoce. Online aktivitami si privyrába takmer každý piaty vysokoškolák.

"Len dve pätiny študentov dostávajú vreckové na účet, ostatní na ruku. Pritom 85 % vysokoškolákov už účet má. V prípade finančnej tiesne alebo nutnej finančnej pomoci sa mladí obracajú na rodičov. Väčšina z nich žije mimo rodičovského domu na internáte alebo v podnájme s rovesníkmi," uviedla Buchláková.

Prieskum tiež ukázal, že vysokoškoláci myslia čoraz viac na svoju budúcnosť. Mnohí z nich si šetria na vlastné bývanie, nakoľko ak chcú získať hypotéku, musia mať na základe sprísnených opatrení Národnej banky Slovenska našetrenú väčšiu sumu peňazí z vlastných zdrojov. Na školu, paradoxne, vynakladajú najmenšiu časť peňazí, a to iba 5 %. Štvrtina mladých však odkladá peniaze aj na cestovanie a rovnako štvrtina šetrí na letné aktivity. O niečo viac, 31 % študentov, má len rezervu, ktorú má vytvorenú na horšie časy. Tí, ktorí si nešetria, na to jednoducho nemajú dostatočný príjem, alebo minú všetko, čo dostanú. Niektorí si myslia, že šetriť nepotrebujú.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR