S teplom stúpajú riziká typicky letných ochorení, upozorňuje RÚVZ

Banská Bystrica 26. júla (TASR) - Horúčavy prinášajú aj optimálne prostredie pre množenie baktérií, ktoré sú vyvolávateľmi mnohých chorôb. "Preto je v lete riziko najmä hnačkových, ale aj niektorých ďalších ochorení, vyššie ako v inom období," vysvetlila TASR hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová.


Podľa vedúcej odboru epidemiológie RÚVZ Márie Avdičovej najčastejším ochorením sú salmonelózy. Vyskytujú sa po celý rok, pretože táto baktéria je schopná množiť sa aj pri nižších teplotách, ale letné obdobie je pre ich množenie optimálne. Riziko hrozí hlavne pri chybách pri výrobe tovaru, jeho skladovaní či opakovanom zohrievaní potravín.

"Preto upozorňujeme všetkých konzumentov, aby veľmi opatrne pripravovali potraviny s obsahom vajec, ktoré sú najčastejším faktorom prenosu nákazy salmonelózy, či vyhýbali sa potravinám, kde sa pridávajú surové vajcia. Najdôležitejšie je, aby sa v domácnostiach, verejných jedálňach, reštauráciách či výrobniach potravín vajcia dostatočne dlho tepelne upravovali," zdôraznila Avdičová. Ak sa nekonzumujú potraviny hneď a skladujú sa, treba ich rýchlo schladiť, uložiť do chladničky a pri opätovnom použití dostatočne prehriať.

Podobná baktéria, ktorá sa síce tak často nemnoží v potravinách, ale prežíva v nich, je kampilobaktéria, ktorá spôsobuje tzv. kampilobakteriózu. Faktorom jej prenosu sú hlavne hydinové mäsá, pokračovala hovorkyňa. V našich podmienkach to môžu byť okrem hydinových aj ovčie výrobky. Prameňom oboch ochorení (zoonóz) sú choré zvieratá, prípadne nosiči týchto baktérií.

V lete je rizikom aj možnosť ochorenia na dyzentériu (šigelózu, úplavicu), kde zviera nehrá žiadnu úlohu v prenose nákazy. Avdičová vysvetlila, že ide o čisto ľudskú baktériu, je patogénom pre človeka a aj sa u človeka vyskytuje. K prenosu dochádza potravinou, ktorú chorý človek kontaminuje hlavne rukami s obsahom výlučkov pri nedostatočnej osobnej hygiene. Táto choroba sa môže však šíriť napríklad aj koreňovou zeleninou či jahodami.

"Teda tým, čo je v zemi alebo sa plazí po zemi, ktorá je hnojená hnojivom, kde môžu byť aj ľudské exkrementy. Aj keď je to zakázané, nie vždy sa to dodržuje - v tom zohráva úlohu ľudský faktor. Takéto potraviny musia byť dôkladne umyté, aby sa riziko minimalizovalo. Teda, dôkladné umývanie všetkého, čo zakúpime alebo aj zoberieme zo záhrady," zdôraznila Avdičová.

Dyzentéria sa však šíri aj v prostredí s nízkym hygienickým štandardom, kde nie je kanalizácia, kde sú suché záchody či je nedostatok pitnej vody. Niekedy sa vyskytuje aj v kolektívnom zariadení, kde ju zavlečie nosič.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR