S Lotyšskom do eurozóny vstupujú aj banky s vkladmi z Ruska

Riga 1. januára (TASR) - Dnešným vstupom Lotyšska do eurozóny prichádza na trh jednotného menového bloku aj lotyšský bankový sektor s podozrivými peniazmi z Ruska a iných postsovietskych krajín. A ich objem by sa mohol v najbližšom období ešte zvýšiť, domnievajú sa niektorí ekonómovia. Informovala o tom agentúra AP.


Len pred deviatimi mesiacmi musela eurozóna zachraňovať Cyprus, ktorý rovnako lákal do svojho bankového sektora obrovský objem financií z Ruska. V tom čase lídri eurozóny prisľúbili, že proti takýmto finančným útočiskám budú tvrdo postupovať. No je možné, že ako nový člen eurozóny, Lotyšsko v skutočnosti priláka ešte viac špinavých peňazí, keďže pobaltská krajina bude považovaná za bezpečnejší prístav, než mnohé iné štáty bývalého Sovietskeho zväzu.

"Ihneď po vstupe Lotyšska do eurozóny, očakávam, že tok podozrivých financií sa zvýši," povedal pre AP tento týždeň Mark Galeotti, profesor z Newyorskej univerzity, ktorý sa zaoberá organizovaným zločinom v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Celé roky politickí aj finanční lídri verili, že z Lotyšska vytvoria mini-Švajčiarsko vo východnej Európe, teda miesto, kde by kapitál z menej stabilných krajín ako Rusko alebo Kazachstan aspoň na určitý čas zakotvil, prípadne využil Lotyšsko na presunutie sa do bankových centier ako Zürich alebo Londýn.

V krízových rokoch 2008-2010 objem vkladov zo strany cudzincov v lotyšských bankách mierne klesol, no v posledných dvoch rokoch sa zasa prudko zvýšil. Lotyšsko má 20 registrovaných bánk, teda jednu na 100.000 obyvateľov, čo je mimoriadne vysoký počet. Z nich však 13 je považovaných za takzvané "butikové banky," ktoré takmer výhradne závisia od zahraničných zdrojov, najmä z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Časť z týchto zdrojov pritom predstavujú špinavé peniaze.

Vklady zo zahraničia tvoria takmer polovicu všetkých vkladov v lotyšských bankách, čo je nezvyčajné a navyše, ich objem ďalej rastie. V 1. štvrťroku minulého roka vzrástol objem zahraničných vkladov medziročne o 17,7 %. Prečo je krajina v tomto smere taká vyhľadávaná, vysvetlil Tom Wallace, analytik spoločnosti C4ADS, ktorý je napríklad spoluautorom správy o prepojení lotyšských bánk a ukrajinských firiem zapletených do nezákonných obchodov so zbraňami. "Lotyšsko malo vždy veľký bankový sektor, okrem toho mimoriadne prísne zákony o ochrane údajov, navyše, v krajine sa hovorí aj rusky," povedal.

Lotyšský bankový dohľad uviedol, že medzičasom zaviedol viacero opatrení zameraných proti praniu špinavých peňazí a nadmernému objemu peňazí vstupujúcemu do lotyšských bánk. Miestni bankári ale upozorňujú, že presné určenie špinavých peňazí aj po zavedení sprísnených pravidiel nebude samozrejmé. "Na jednej strane sa zlepšujú pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, v rovnakom čase ale modernejšie modely používa aj druhá strana," povedal Arvidis Sipols, ktorý 16 rokov pracoval v lotyšských bankách.

Dobrou správou pre eurozónu však je, že bankový systém Lotyšska nie je v porovnaní s veľkosťou ekonomiky taký mohutný, ako bol v prípade Cypru predtým, než Nikózia musela požiadať o pomoc. To znamená, že eurozóne by nemalo hroziť, že by Riga musela v prípade problémov svojich bánk žiadať partnerov v menovom bloku o záchranu.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR