Š. KASSAY: Slušnosť v podnikaní je konkurenčná výhoda

Bratislava 23. februára (TASR) - Ekonomickú a finančnú krízu spôsobila nenásytnosť a nedostatok morálky v podnikaní. No zároveň ukázala, že ekonomický model založený na raste je do budúcnosti neudržateľný. Kľúčovou už nebude maximalizácia zisku, ale maximalizácia spokojnosti zamestnancov. Konštatoval pre TASR ekonóm a predseda dozornej rady I.D.C. Holdingu, profesor Štefan Kassay. V rozhovore, ktorý je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, zdôraznil, že slušnosť v podnikaní sa vždy oplatí.




-Názory ekonómov o finančnej a ekonomickej kríze sa rôznia. Skončila sa podľa vás?-

Nie, skončí sa až vtedy, keď sa pominie nenásytnosť vo finančnej a hospodárskej sfére.



-Čiže sa prikláňate k tomu, že ju spôsobil nedostatok etiky a morálky v podnikaní?-

Začalo sa to ľuďmi, ktorí nepracovali podľa svojho svedomia. Videli sme to pri bankách a hypotékach. A keď sa nerešpektuje skutočná potreba a produkuje sa vedome to, čo je nadbytočné, potom sa nemôže ekonomika vymaniť z problémov. Na začiatku je vždy človek a jeho výchova s hodnotami, ktoré mu vštepila. Svet okolo nás sa však stále mení a v budúcnosti sa budeme musieť vysporiadať s nedostatkom prírodných zdrojov. Nemožno predsa mať nadlimitnú spotrebu pri limitných zdrojoch. Problémom je aj neustála nadprodukcia, ktorú nestačia konzumenti spotrebovať. Plody ľudskej práce a cenné suroviny potrebné na ich výrobu potom končia na smetiskách.



-To však súvisí aj s potrebou politikov udržať pracovné miesta, hoci za každú cenu...-

Prepojenie politiky a ekonomiky vždy bolo, je a bude. Ak však v tomto vzťahu preváži politika, nemusí to potom viesť k prospechu spoločnosti. Mám jeden príklad. Ak sa vedome prispôsobí chod ekonomiky k tomu, aby študovali ľudia, ktorí o štúdium nemajú skutočný záujem a keď diplomy nie sú kryté vedomosťami, tak sa vytvárajú predpoklady na rast nezamestnanosti. To nie je na osoh nikomu v spoločnosti. Firmy sa modernizujú, zvyšujú produktivitu a potrebujú na rovnakú prácu menej ľudí ako v minulosti. Súčasný ekonomický model, ktorý je založený len na raste, preto nie je udržateľný. Ľudia budú musieť rešpektovať situáciu dnes už pomaly hraničného nedostatku prírodných zdrojov a rozumne s nimi hospodáriť.



-Ako by mal vyzerať nový ekonomický model?-

Hlavným kritériom hodnotenia ekonomiky by už nemal byť hrubý domáci produkt, ktorý aj podľa mienky svetových expertov dnes už nezodpovedá komparačným potrebám. Kľúčovým, zatiaľ nie dosť presne merateľným ukazovateľom, by mala byť spokojnosť zamestnancov a ľudí bez ohľadu na technickú vyspelosť výroby a ekonomiky. Už Jan Antonín Baťa povedal, že stroje bez človeka sú len kopou šrotu. Tieto slová platia stále. Znepokojujúca je však iná tendencia. Rast produktivity znamená aj vyššie zisky. Ľudí pracuje menej. Tí, čo sú zamestnaní, to však necítia na vyšších mzdách. Potom, kam idú zisky, ktoré prinášajú nové technológie? Vlastníci firiem, ktorí myslia na budúcnosť, ich investujú do modernizácie a rozširovania kapacít. Ale aj tu sú limity! A z čoho majú žiť tí, čo prišli o prácu! To je kritický moment vyvolávajúci nespokojnosť, pretože život mnohých je na hranici existencie. Nový model ekonomiky by mal nájsť spôsob, aby časť zisku vyťaženého z modernizácie podniku, smerovala k vykrytiu životných potrieb zamestnancov, ktorých modernizácia z pracovného procesu vyradila. Aj spotreba má svoje limity a nemôže rásť donekonečna. Modernizácia by mala slúžiť človeku, zvyšovaniu kultúry života a nie jeho ožobračovaniu. Neriešenie tejto kardinálnej otázky vedie k nepokojom a hrozbám, k deštrukcii psychiky ľudí i majetku. A to v globálnom rámci. Koncentrácia pozornosti na rast je už v dnešnej situácii spoločensky krátkozraký pohľad, pretože tým ničíme samých seba. Preto do budúcnosti nie je rozhodujúcim kritériom pre pozitívny vývoj ekonomiky maximalizácia zisku, ale maximalizácia spokojnosti zamestnanca. Keď je spokojný, má motiváciu pracovať lepšie a naplno v záujme firmy.



-Slávny nemecký sociológ Max Weber spojil kapitalizmus s hromadením majetku a pracovitosťou, no maximalizáciu zisku odmietal ako niečo nemorálne. V koho záujme je preto hnať zisky čo najvyššie? V záujme manažérov alebo vlastníkov podnikov, akcionárov korporácií?-

Nenásytnosť vedie k bezohľadnosti a nemorálnosti, ku krádežiam a zločinom. Pre mnohých je ťažké si povedať, že stačí už to, čo mám a že nepotrebujem viac. Skúste povedať nejakému vlastníkovi, máš menej ľudí, ale lepšie ich zaplať. To si vyžaduje aj istú mieru ľudskosti. V súčasnosti by sa mali manažéri viac starať o ľudí. Možností na to existuje veľa.



-Je v súčasnosti priestor, aby podniky plnili aj sociálnu funkciu? Tak ako v minulosti Baťa, ktorý sa staral nielen o vzdelávanie svojich ľudí, ale aj o ich bytovú otázku...-

Podnik musí prosperovať, aby si to mohol dovoliť. Je to však ako v začarovanom kruhu. Keď nemá kvalitných ľudí, neprosperuje a len spokojní zamestnanci môžu podať kvalitný výkon. A na to, aby ich mohol zaplatiť, musí prosperovať.



-Čo musí robiť slovenský podnik, aby dokázal zvládnuť obdobie krízy a vybudoval si dlhodobú existenciu?-

Na to mám jednoduchý recept. Treba poctivo pracovať. Mať rád ľudí, zapojiť ich do spoločného ťahu a ukázať im, že všetko, čo robia, má hlboký zmysel, že sa to úsilie vráti a že existuje aj radosť z toho, ak sa niečo dobré podarí. Určiť si program, ktorý zušľachťuje zamestnanca, pomáha ho vzdelávať a toho sa držať.



-Ako vnímate v súčasnosti podnikateľské prostredie? Mnohým firmám chýba napríklad rovná daň...-

Rovnú daň som považoval za systémovo dobré opatrenie. Vytvárala stabilitu, pri ktorej sa podnikom spoľahlivejšie plánovalo.



-Rovnako boľavým miestom pre firmy je otázka vzdelávacieho systému a najmä prepojenie zamerania škôl na potreby pracovného trhu. Ako sa pozeráte na zmeny vo vzdelávaní, ktoré by mali platiť od nového školského roka?

Vnímam ich pozitívne a očakávam, že pomôžu do budúcnosti. Vezmime si napríklad vysoké školy. Máme ich štyri desiatky, no ako v rámci nich môžete rovnomerne rozložiť kvalitu? V minulosti bol pomer 20 študentov na jedného profesora. Potom, ako sa otvorilo vysokoškolské štúdium, že ho mohol absolvovať takmer každý, kto mal záujem, sa tento pomer dramaticky zmenil. Na jedného profesora naraz pripadala aj stovka študentov a to sa už nedalo fyzicky zvládnuť. A ako sa to vyriešilo? Znížili sa kritériá na získanie titulu docenta a profesora. Tie potom získali mnohí pedagógovia, ktorí ešte nemali potrebné skúsenosti a zrelosť. Logicky sa znížila kvalita výučby na vysokých školách. Prakticky na každej vysokej škole je fakulta manažmentu. Keď lekár operuje srdce a urobí chybu, zomrie pacient. Keď manažér nevie dobre riadiť, lebo s tým nemali praktické skúsenosti ani jeho učitelia a urobí fatálne zlé rozhodnutie, doplatia na to stovky ľudí stratou pracovného miesta, alebo aj krachom firmy.



-Čo je potrebné spraviť, aby k takýmto situáciám nedochádzalo? Obmedziť počet vysokých škôl a aj počet študentov, aby na nich študovali len tí najlepší a nie každý, kto má záujem?-

Slovo obmedzovať nie je úplne výstižné. Skôr by som povedal, že dať príležitosť všetkým, ktorí splnia kritériá.



-Napríklad pre automobilky platí, že ich rozvoj môže stopnúť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Platí to aj pre iné odvetvia na Slovensku?-

Platí to, žiaľ, všade, že chýbajú kvalifikovaní pracovníci. Opäť sme pri vzdelávacom systéme, ktorý nemôže byť reformovateľný bez priameho prepojenia s potrebami praxe. Kvalitu nepredstavuje množstvo získaných vysokoškolských diplomov, ale spôsobilosť generovať nové nápady, inovácie a hlavne implementovať ich do produkčných procesov. Lenže to sa nedá zmeniť od rána do večera. Existuje však už aj u nás podnikateľská univerzita, ktorá je príkladom, ako veci zmeniť.



-Je cestou, aby si firmy vychovávali pracovné sily a vytvárali vlastné odborné školy?-

Áno, napokon aj nadnárodná spoločnosť IBM má vlastných profesorov, ktorí učia študentov, čo bude pre nich potrebné pre prácu vo firme. Aj I.D.C. Holding, a.s. musí školiť systematicky podľa charakteru príslušnej profesie neraz i dva roky absolventov, kým sú naplno pripravení na úlohy praxe. V podstate je to však zbytočná duplicita k vzdelávaciemu systému. Celkovo pre slovenskú spoločnosť by bolo lepšie, keby mala menej študentov a z nich väčšiu kvalitu, ako naopak. Predsa študovať by mali nie pre diplom, ale preto, aby boli majstrami vo svojej profesii. Potom môžu ako absolventi prinášať aj výsledky pre svojich zamestnávateľov. Dôležité je pre štúdium aj prepojenie s praxou, čo v niektorých študijných smeroch je samozrejmosťou. Predsa by nebolo možné, aby sa študent, napríklad budúci chirurg, stal lekárom bez skúseností s operovaním. Riadenie v zdravotníctve je spojené s praxou tak, deľbou kompetencií riaditeľov nemocníc, primárov, dekanov, ktorí priamo riadia prednostov kliník, kde sú nemocničné pracoviská a kde prebieha aj výučba a výskum. Podobne v umení, kde sú napríklad mnohí herci aj pedagógmi na vysokých školách. V minulosti, keď sa niekto chcel stať docentom v technickom odbore, musel ísť na rok pracovať do nejakého podniku, priamo do výroby. Bez poznania praxe totiž nikto nemôže byť dobrý pedagóg. Pokiaľ ide o kvalitu výučby, treba získať na výučbu externistov, ľudí z praxe. Zmeniť kritériá na získanie štatútu profesora alebo docenta tým , že 10-20 ročné skúsenosti z riadenia podnikov vo vrcholových funkciách sú prinajmenšom rovné súboru článkov alebo iných náležitostí k získaniu pedagogického titulu alebo vedeckej hodnosti. Súhlasím aj s názorom, že pedagogické tituly by nemali byť titulmi, ale označením pracovného zaradenia, docentskej alebo profesorskej funkcie, a to iba po obdobie, počas ktorého túto funkciu vykonáva. Potom by sa ľahšie akceptovalo, že človek z praxe je prinajmenšom rovný človeku zo školy.



-Ste príkladom odborníka, ktorý si profesionálne znalosti nechce nechať len pre seba. Nedávno ste dokončili päťzväzkovú publikáciu "Podnik a podnikanie". Čo obsahuje?-

To by som rád objasnil v širších súvislostiach. Keď som začínal pôsobiť v Pečivárňach v Seredi, zistil som, že odbyt výrobkov klesá. Hovoril som príslušnému námestníkovi, aby s tým niečo robil. On vraví, veď čakám na faxe, no nič nechodí, žiadne objednávky. Prepustil som ho, lebo takto to ďalej nešlo a sám som začal zabezpečovať odbyt. Narážal som však neustále na nedôveru v podniku. Začal som študovať západnú odbornú literatúru o marketingu. Na základe nej som pripravoval príručky pre mojich zamestnancov. Spolu sme sa učili, ako na to a časom sme sa začali zlepšovať v marketingu a predaji našich výrobkov. Poznatkov som zozbieral dosť aj v teórii, aj v praxi a povedal som si, že napíšem knihu. Napokon z toho boli štyri zväzky o marketingovej stratégii. Keďže o knihy bol veľký záujem, rýchlo sa minuli a tak som začal písať knihu, ktorá obsahovala už moje skúsenosti z riadenia podniku. Tak vznikla pentalógia, ktorej posledný, piaty zväzok som po 17 rokoch každodennej práce dopísal v týchto dňoch. To je napokon moja misia, aby som roky svojej praxe a poznania pri vedení podniku odovzdal ďalšej generácii manažérov.



-Ste spokojný s výsledkom?-

Nerád hodnotím sám seba. S veľkým pochopením som sa stretol na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR. Pentalógia Podnik a podnikanie sa používa na škole pre diplomatov a je k dispozícii študujúcim v knižnici ministerstva. Tiež na zahraničných ambasádach, kde v spolupráci s MZVaEZ SR sme už urobili viacero prezentácií na slovenských ambasádach a vysokých školách v zahraničí. Ide vlastne o prezentáciu aktivít ekonomickej diplomacie, ktorá je zaradená aj vo vládnom programe ako jedna z priorít.



-Vidíte už konkrétne výsledky v slovenskej ekonomickej diplomacii?-

Jednoznačne. Tejto oblasti venujú maximálnu pozornosť na všetkých stupňoch riadenia aj ministerstvá hospodárstva a iné rezortné útvary. Vzdelávajú sa na základe poznatkov z praxe a to ich posúva ďalej. Majú lepší cit pre potreby slovenských firiem a pre vyhľadávanie príležitostí v zahraničí. Zároveň tak šíria a propagujú slovenské výrobky a duševné produkty v podobe publikácií alebo iných artefaktov.



-Spomínali ste, že dôvodom finančnej a ekonomickej krízy bol nedostatok morálky a etiky v podnikaní. Zlepšuje sa to podľa vás? Je podnikanie etickejšie?-

Isté pozitívne signály, aspoň u nás, vidno. V priebehu rokov výrazne klesla druhotná platobná neschopnosť firiem. Otázka morálky a etiky v podnikaní je však spoločenský fenomén. Vnímame to ako ideu, ktorá má viesť k nekonfliktnému správaniu na princípe porozumenia a tolerancie. Z mojich skúseností môžem povedať, že slušnosť v podnikaní sa vypláca a je to konkurenčná výhoda. Mám na to aj príklad. Pred piatimi rokmi nás potrápila plynová kríza. Niekoľko týždňov sme nemali plyn a nemohli sme vyrábať. Naši odberatelia nemali čo predávať a chýbali im peniaze. Stretli sme sa a dohodli, ako budeme situáciu riešiť bez toho, aby si niekto pomohol na úkor druhého, alebo sa narušili vzťahy. Pokiaľ sa s obchodnými partnermi alebo ľuďmi vo firme hovorí otvorene a slušne, bez snahy niečo navyše vydolovať aj pre seba, dá sa dosiahnuť veľa. To je slušnosť v podnikaní smerom dovnútra firmy a aj navonok. Je dôležité hovoriť s ľuďmi, mať ich rád, pomáhať im a oni potom pomôžu podniku.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR