|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. augusta 2011
S hepatitídou typu C žije každý druhý užívateľ drog
BRATISLAVA 25. augusta (WEBNOVINY) – Približne s tisíckou ľudí injekčne užívajúcich drogy pracuje ročne občianske združenie Odyseus. „Na jedného pracovníka spadá asi sto klientov, nie je možné robiť kontinuálne s každým,“ ...
Zdieľať
BRATISLAVA 25. augusta (WEBNOVINY) – Približne s tisíckou ľudí injekčne užívajúcich drogy pracuje ročne občianske združenie Odyseus. „Na jedného pracovníka spadá asi sto klientov, nie je možné robiť kontinuálne s každým,“ priblížila pre agentúru SITA zástupkyňa riaditeľky združenia Soňa Pekarovičová. Nie všetci klienti chodia pravidelne, s niektorými sa stretávajú raz mesačne či zriedkavejšie. Pripomenula, že štatistiky o klientoch nevedú, neevidujú ich cez mená, fotky alebo iné údaje, pomoc združenia je anonymná. Práve preto, že nevyžadujú žiadnu registráciu či identifikáciu, sú pre ľudí ľahko dosiahnuteľní.
Cieľom nie je liečenie závislosti
Cieľom združenia, ktoré je v Bratislave známe najmä cez terénnu prácu pri výmene injekčných striekačiek, nie je liečiť klientov zo závislosti. „Veľa ľudí vidí úspech v tom, že človek sa vyliečil, ale my ako terénne programy sme na začiatku tejto cesty. Vyliečenie je v rukách odborníkov. Naším úspechom je, keď sa nám podarí človeka z ulice nasmerovať k tej pozitívnej zmene, ktorá môže končiť aj návštevou odbornej pomoci,“ priblížila Pekarovičová.
Terénna sociálna práca funguje v Bratislave už 13. rok. Pracovníci chodia do terénu päťkrát do týždňa a navštevujú približne šesť miest. Čas a miesta sú prispôsobené klientom. Ako však Pekarovičová skonštatovala, jeden program nemôže zachrániť celú populáciu. Na Slovensku je podobných organizácií, ktoré robia výmenu injekčných striekačiek, spolu s Odyseom šesť. Okrem Bratislavy fungujú v Trnave, Seredi, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach. Pre porovnanie, v Českej republike je ich 70 až 100. Výmena strikačiek
Výmena striekačiek je súčasťou programu Chráň sa sám, ktorý dokáže zachytiť ľudí patriacich do tzv. skrytej populácie. Znamená to, že veľakrát nie sú nikde evidovaní a nenavštevujú pravidelne žiadne iné inštitúcie. Program sa výrazne zameriava na prevenciu HIV a hepatitídy typu C medzi injekčnými užívateľmi drog. Podľa Pekarovičovej program chráni celú populáciu, lebo ak vznikne epidémia HIV v úzkom okruhu ľudí užívajúcich drogy, nedá sa zastaviť a v každej krajine, v ktorej sa to stalo, HIV začala prenikať aj medzi ostatných. „Šetria sa tým aj peniaze, lebo na prevenciu ide vždy menej ako na liečbu,“ poznamenala Pekarovičová.
Na Slovensku sú podľa nej medzi injekčnými užívateľmi drog dobré výsledky týkajúce sa HIV. S hepatitídou typu C žije podľa predpokladov každý druhý z nich. „Je to liečiteľné ochorenie, ale momentálne sú podmienky také, že ak chce človek nastúpiť na liečbu, musí doložiť doklad od lekára o polročnej abstinencii,“ vysvetlila.
Klienti záujem o liečbu podľa Pekarovičovej majú, no v ceste im stoja mnohé bariéry, ktoré je nevyhnutné pred liečbou prekonať. Ako poukázala, užívanie drog sa často spája s bezdomovectvom, ľudia majú narobené dlhy na zdravotnom či sociálnom poistení, sú na nich uvalené exekúcie, chýbajú im základné doklady. Napríklad len vybavenie občianskeho preukazu ich môže stáť 40 eur. Problém je aj vtedy, ak liečbu absolvujú, no nemajú sa kam vrátiť, kde bývať a nikto ich nezamestná. Podľa Pekarovičovej sa veľmi často vrátia do prostredia ulice, kde je ťažké prežiť bez drog. Ako podotkla, ich organizácia tiež nedokáže prekonať všetky bariéry, no snažia sa komunikovať s relevantnými inštitúciami, majú pre klientov službu sprevádzania na úrady a vďaka súkromným nadáciám im vedia poskytnúť aj finančnú pomoc.
Cieľom nie je liečenie závislosti
Cieľom združenia, ktoré je v Bratislave známe najmä cez terénnu prácu pri výmene injekčných striekačiek, nie je liečiť klientov zo závislosti. „Veľa ľudí vidí úspech v tom, že človek sa vyliečil, ale my ako terénne programy sme na začiatku tejto cesty. Vyliečenie je v rukách odborníkov. Naším úspechom je, keď sa nám podarí človeka z ulice nasmerovať k tej pozitívnej zmene, ktorá môže končiť aj návštevou odbornej pomoci,“ priblížila Pekarovičová.
Terénna sociálna práca funguje v Bratislave už 13. rok. Pracovníci chodia do terénu päťkrát do týždňa a navštevujú približne šesť miest. Čas a miesta sú prispôsobené klientom. Ako však Pekarovičová skonštatovala, jeden program nemôže zachrániť celú populáciu. Na Slovensku je podobných organizácií, ktoré robia výmenu injekčných striekačiek, spolu s Odyseom šesť. Okrem Bratislavy fungujú v Trnave, Seredi, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach. Pre porovnanie, v Českej republike je ich 70 až 100. Výmena strikačiek
Výmena striekačiek je súčasťou programu Chráň sa sám, ktorý dokáže zachytiť ľudí patriacich do tzv. skrytej populácie. Znamená to, že veľakrát nie sú nikde evidovaní a nenavštevujú pravidelne žiadne iné inštitúcie. Program sa výrazne zameriava na prevenciu HIV a hepatitídy typu C medzi injekčnými užívateľmi drog. Podľa Pekarovičovej program chráni celú populáciu, lebo ak vznikne epidémia HIV v úzkom okruhu ľudí užívajúcich drogy, nedá sa zastaviť a v každej krajine, v ktorej sa to stalo, HIV začala prenikať aj medzi ostatných. „Šetria sa tým aj peniaze, lebo na prevenciu ide vždy menej ako na liečbu,“ poznamenala Pekarovičová.
Na Slovensku sú podľa nej medzi injekčnými užívateľmi drog dobré výsledky týkajúce sa HIV. S hepatitídou typu C žije podľa predpokladov každý druhý z nich. „Je to liečiteľné ochorenie, ale momentálne sú podmienky také, že ak chce človek nastúpiť na liečbu, musí doložiť doklad od lekára o polročnej abstinencii,“ vysvetlila.
Klienti záujem o liečbu podľa Pekarovičovej majú, no v ceste im stoja mnohé bariéry, ktoré je nevyhnutné pred liečbou prekonať. Ako poukázala, užívanie drog sa často spája s bezdomovectvom, ľudia majú narobené dlhy na zdravotnom či sociálnom poistení, sú na nich uvalené exekúcie, chýbajú im základné doklady. Napríklad len vybavenie občianskeho preukazu ich môže stáť 40 eur. Problém je aj vtedy, ak liečbu absolvujú, no nemajú sa kam vrátiť, kde bývať a nikto ich nezamestná. Podľa Pekarovičovej sa veľmi často vrátia do prostredia ulice, kde je ťažké prežiť bez drog. Ako podotkla, ich organizácia tiež nedokáže prekonať všetky bariéry, no snažia sa komunikovať s relevantnými inštitúciami, majú pre klientov službu sprevádzania na úrady a vďaka súkromným nadáciám im vedia poskytnúť aj finančnú pomoc.