Ružička: Najväčšou výzvou EÚ je ďalšia spolupráca naprieč generáciami

Bratislava 9. októbra (TASR) – Najväčšou výzvou pre Európsku úniu v nasledujúcom období je spolupráca členských krajín naprieč generáciami na projekte, ktorý zaistil mier na 70 rokov. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička na Národnom konvente o EÚ, ktorý sa konal na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave.


Pripomenul, že Slovensko má zásluhou členstva v EÚ jeden z najsilnejších cestovných pasov na svete, s ktorým sa môžu Slováci dostať až do vyše 180 krajín. Tiež spomenul program pre mladých Erasmus plus, zavedenie eura či roaming, ktoré sú podľa neho konkrétne príklady výhod nášho členstva v európskom projekte.

V rámci budúceho smerovania EÚ je podľa Ružičku aj napriek vzájomným rozdielom potrebná diskusia s ďalšími členskými krajinami Únie, pretože "o tom je Európska únia a európska spolupráca: prejaviť rešpekt a počúvať iných".

Diskusie so študentmi univerzity o budúcom smerovaní EÚ a o jej kľúčových politikách sa zúčastnili aj švédsky minister európskych záležitostí Hans Dahlgren a Ana Paula Zacariasová, štátna tajomníčka pre európske záležitosti portugalského ministerstva zahraničných vecí.

Dahlgren vidí budúce smerovanie Únie v dodržiavaní hodnôt ako sloboda, demokracia či rešpektovanie ľudských práv. Podľa Zacariasovej sa EÚ ocitla na križovatke a čelí trom veľkým výzvam: klimatickej kríze, starnutiu populácie a technologickej revolúcii. Tie podľa nej prinesú v budúcnosti zmeny v sociálnej, politickej i ekonomickej oblasti. "Európska únia bude silnejšia, keď budeme spolupracovať," zdôraznila.

Rečníci sa aj na základe otázok z publika venovali i témam ako brexit, dezinformácie či ochrana klímy. V tejto súvislosti Zacariasová skonštatovala, že v otázke klimatickej krízy síce treba konať rýchlo, ale tiež je potrebné zvážiť všetky dôsledky budúcich rozhodnutí. Dahlgren uviedol, že politickí lídri musia počúvať vedcov a zdôraznil nutnosť takzvanej uhlíkovej neutrality do roku 2050. Pripomenul, že Švédsko v rámci ochrany klímy využíva veternú energiu, alebo zaviedlo vyššiu daň na fosílne palivá a práve doprava bez fosílnych palív je podľa neho pre krajinu aj jednou z najväčších výziev.

Ružička v tejto súvislosti pripomenul, že Slovensko sa tiež zaviazalo k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050 a na rôznych úrovniach sa zúčastnilo diskusií o dosiahnutí znižovania emisií skleníkových plynov o 45 percent do roku 2030. Rečníci sa v závere diskusie zhodli, že klimatická kríza je najväčším zlyhaním EÚ.

Diskusia s mládežou bola v poradí už desiatym podujatím svojho druhu v rámci iniciatívy rezortu diplomacie #MYSMEEU. Táto iniciatíva má za cieľ podporovať širokú spoločenskú diskusiu na Slovensku o aktuálnych témach týkajúcich sa Európskej únie, s osobitným dôrazom na jej budúcnosť a miesto Slovenska v nej.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR