|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. decembra 2019
RÚZ, SOPK a Klub 500 odmietajú zvyšovanie dane z nehnuteľností
Klub 500, Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) nesúhlasia s avizovaným zvyšovaním daní z nehnuteľností, ktoré ...
Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: TASR/AP
Bratislava 11. decembra (TASR) - Klub 500, Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) nesúhlasia s avizovaným zvyšovaním daní z nehnuteľností, ktoré v súčasnosti hlási veľká časť samospráv. Tento krok podľa nich prichádza v čase rekordných prebytkov v hospodárení samospráv a môže mať výrazné negatívne následky pre zamestnávateľov na Slovensku.Zástupcovia zamestnávateľov a SOPK tvrdia, že príjmy územnej samosprávy prudko rastú. Oproti roku 2005 sa zvýšili až o 85 %, pričom obce a mestá vytvorili obrovské prebytky vo výške 3,134 miliardy eur. Len v roku 2018 to bolo až 375 miliónov eur. Napriek tomu primátori a starostovia postupne ohlasujú skokové zvýšenie daní z nehnuteľnosti, a to až do 300 %.
Samosprávy to pritom zdôvodňujú výpadkami v rozpočtoch nasledujúceho roka spôsobenými ostatnými opatreniami vlády. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska je výpadok na úrovni 80 miliónov eur, podľa Únie miest a obcí 104 miliónov eur. "Vo svetle týchto čísel nevidíme dôvod, prečo by mala samospráva zvyšovať dane z nehnuteľností a už vôbec nie tak radikálne. Vnímame to ako nezodpovedný krok, ktorý môže mať negatívny vplyv na podniky i zamestnanosť," konštatuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Podľa neho je dôležité si uvedomiť, že najmä výrobné spoločnosti potrebujú na svoju činnosť veľké areály, takže daň z nehnuteľností odvíjajúca sa od veľkosti plochy, je pre nich vysoká nákladová položka. "Napríklad pri firme s 1000 zamestnancami predstavuje zvýšenie dane z nehnuteľností extra náklady vo výške až 300 000 eur. A to už môže spôsobiť i prepúšťanie," varuje Gregor.
Zvýšené náklady pre najväčšie priemyselné podniky v bratislavskom regióne, ak k radikálnemu zvýšeniu dane z nehnuteľnosti skutočne príde, sa budú pohybovať rádovo v miliónoch eur. To však platí aj pre malé a stredné podniky priamo úmerne ich veľkosti, o obyvateľoch nehovoriac. "Priemyselné podniky tvoria kostru nielen slovenského, ale i regionálneho hospodárstva. Sú kľúčom k zamestnanosti a prosperite. Spoločnosti, podobne ako samosprávy, čelia v poslednej dobe bezprecedentnému zvyšovaniu nákladov zo strany štátu. V čase, keď dochádza k spomaľovaniu rastu ekonomiky a firmy škrtajú, je ďalší výrazný rast nákladov spôsobený opatrením samospráv priamym ohrozením zamestnanosti," upozorňuje predseda SOPK Peter Mihók. Podľa neho firmy musia znášať aj zavedenie rekreačných poukazov, zvýšenie príplatkov za prácu v noci a cez víkendy či ďalšie náklady, ktoré sú priamymi dôsledkami rozhodnutí vlády a parlamentu.
Negatívom je tiež časovanie zvýšenia daní zo strany samosprávy. Pri živnostníkoch a menších podnikateľoch je predpoklad, že svoje zvýšené náklady prenesú do cien svojich produktov a služieb. Kľúčové priemyselné podniky sú naviazané na zahraničných odberateľov a kontrakty s nimi na budúci rok majú v drvivej väčšine už uzavreté. Preto nemôžu preniesť vzniknuté náklady spôsobené neočakávaným zvýšením daní z nehnuteľností na poslednú chvíľu do cien.
"Mestá a obce by mali v prvom rade siahať do svojich rezerv, až potom pýtať peniaze od občanov a firiem. To si však žiada urobiť väčší poriadok v rozpočtoch, ale i vo fungovaní. Stále chýbajú spoločné úradovne, málo efektívne fungujú i školy pod gesciou samospráv," upozorňuje prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga. Slovensko je podľa údajov Inštitútu finančnej politiky krajinou s tretím najvyšším počtom starostov na 100.000 obyvateľov spomedzi krajín Európskej únie (EÚ), Slovensko má navyše takmer najmenšie obce v EÚ, čo zvyšuje náklady.
Podľa zamestnávateľov je potrebné zaoberať sa tiež kľúčom rozdelenia zdrojov medzi samosprávy, keďže ten súčasný môže niektoré zvýhodňovať a iné znevýhodňovať. "Pýtam sa, dokedy sa takto neférovo môže správať štát, vláda, obce a mestá? To, že obce a mestá dostávajú viac, na to nechce nik reagovať. Slovensko má 5,5 milióna obyvateľov a počet štátnych a verejných zamestnancov, ako by nás bolo rádovo viac. Krajina má vysoký podiel priemyslu na HDP. Ak budeme takto pristupovať k zamestnávateľom, nebudú zdroje na ďalší rozvoj. Vyzývame starostov, aby sa sústredili na svoje hospodárenie a opätovne prehodnotili svoje návrhy," dodal predseda Klubu 500 Vladimír Soták.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR