RÚZ: Protikrízová politika je neefektívna

Ilustračné foto SITA/Ľudovít Vaniher


BRATISLAVA 4. februára (WEBNOVINY) - Protikrízové opatrenia prijaté slovenskou vládou boli málo účinné a peniaze na ne boli vyložené málo efektívne. Konštatuje to Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) na základe Indexu úspešnosti vládnej protikrízovej politiky, ktorý zostavila. Pri porovnaní nákladov vynaložených na protikrízové opatrenia s hospodárskym vývojom sa Slovensko podľa únie umiestnilo najhoršie z krajín Vyšehradskej štvorky. Z hľadiska vládnej protikrízovej politiky patrí Slovensko celkovo medzi najmenej úspešné krajiny v rámci Európskej únie (EÚ). Aj keď vláda podľa prezidenta RÚZ Mariána Juska prijala niekoľko pozitívnych opatrení, prijala aj také, ktorých účinnosť a efektívnosť je pochybná a niektoré z nich sú dokonca zlé. "Celkovo hodnotíme politiku ako neúčinnú a neefektívnu," povedal na margo vládnych opatrení M. Jusko na štvrtkovej tlačovej besede.

Slovensko sa v hodnotení RÚZ so 131 bodmi umiestnilo na jednej z najhorších pozícií v rámci EÚ a najhoršie z krajín Vyšehradskej štvorky. Únia však dodáva, že Maďarsko v tomto porovnaní zachránil len fakt, že krajina trpela recesiou už v roku 2008, a tak z porovnania medziročných zhoršení vyšla relatívne lepšie. Najhoršie v rebríčku dopadla so 160 bodmi Litva a na druhej strane najmenej bodov v hodnotení 34, čo znamená najlepšie umiestnenie, získala Malta. V priemere 27 hodnotených krajín únie získalo 97 bodov. Horšie ako Slovensko v rebríčku skončilo Lotyšsko, Litva, Slovinsko a Fínsko.

V období od tretieho štvrťroka 2008 do konca druhého kvartálu 2009 stratilo Slovensko 106 tisíc pracovných miest, čo je podľa zamestnávateľov v porovnaní s ostatnými krajinami v regióne vzhľadom na ich veľkosť výrazný nárast. Pre porovnanie, napríklad podstatne väčšie Maďarsko v rovnakom období prišlo o 127 tisíc pracovných miest a Česká republika napríklad len o 74 tisíc miest. Zamestnávatelia negatívne hodnotia aj zvyšovanie priemerných mzdových výdavkov zamestnancov verejnej správy v minulom roku až o 9,4 %, čo podľa nich nereflektovalo dočasný útlm v rastie miezd v súkromnej sfére. "Prudký rast miezd vo verejnej správe v roku 2009 spôsobil, že sa porušila štandardná relácia medzi rastom nominálnych miezd a rastom produktivity práce," konštatuje RÚZ.

Podnikatelia upozorňujú aj na významné zhoršenie podmienok pre podnikanie na Slovensku. Príčinu vidia predovšetkým v neúčinnej protikrízovej politike, nekvalitnej legislatíve a nízkej úrovni sociálneho dialógu. Za vážny a dlhotrvajúci problém na Slovensku považujú zamestnávatelia tiež nízku vymožiteľnosť práva a všadeprítomnú korupciu, ktorá ma podľa nich rastúcu tendenciu.

Vláda prijala celkovo 23 protikrízových opatrení, ktoré si vyžiadajú náklady vo výške zhruba 680 mil. eur. Podľa RÚZ však mnohé krajiny vynaložili na boj s krízou väčšie balíčky finančných prostriedkov a vykazujú pritom porovnateľnú mieru deficitu verejných financií. "Po odrátaní súm finančných prostriedkov určených na oživenie ekonomiky by Slovensko dosahovalo vyšší deficit verejnej správy ako okolité krajiny," konštatuje únia. Kým celkový deficit verejnej správy by za minulý rok mal dosiahnuť 6,3 % hrubého domáceho produktu, po odrátaní výdavkov na oživenie ekonomiky jeho výška dosahuje 5,4 %, čo je podľa analýzy RÚZ najviac z regiónu.

Na súčasnú situáciu v oblasti verejných financií jednotlivých krajín zareaguje podľa Mariána Juska aj Európska únia. Tá podľa jeho slov pritvrdí podmienky a bude požadovať rýchlejšie tempo konsolidácie verejných financií. Vládny Program stability Slovenska, ktorý kabinet schválil minulý týždeň, počíta so znížením deficitu verejných financií pod úroveň maastrichtského kritéria 3 % hrubého domáceho produktu do roku 2012. Vláda si tak stanovila ambicióznejší cieľ ako požadovala Európska komisia, ktorá Slovensku odporučila znížiť deficit pod 3-percentnú hranicu do roku 2013.

Deficit verejných financií by tak mal podľa aktuálneho plánu ministerstva financií poklesnúť z minuloročných 6,3 % hrubého domáceho produktu na 5,5 % v tomto roku a ďalej až po maastrichtské tri percentá v roku 2012. Vyrovnaný rozpočet by podľa tohto zámeru mala krajina dosiahnuť v roku 2015. Podľa Mariána Juska je dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v záujme celej spoločnosti. "Čím skôr sa dostaneme do vyrovnaného rozpočtu, tým lepšie," konštatuje Jusko.

SITA