RÚZ navrhuje nižšie odvodové sadzby pre živnostníkov

Jozef ŠpirkoFoto: SITA//Tomáš Benedikovič BRATISLAVA 12. apríla (WEBNOVINY) - Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) navrhuje zaviesť pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 9-percentnú sadzbu na sociálne poistenie a 1-percentnú sadzbu na platenie poistného na zdravotné poistenie. Oproti vládnemu návrhu by tak sadzba na sociálne poistenie klesla o 4 percentuálne body z predpokladaných 13 % a sadzba vzťahujúca sa na zdravotné poistenie by sa znížila o 8 percentuálnych bodov z vládou avizovaných 9 %. SZČO však podľa návrhu zamestnávateľov nemajú mať nárok na nezdaniteľnú časť základu dane. „Živnostníci si tak zdravotné poistenie zaplatia vyššou daňou,“ povedal na tlačovej besede viceprezident RÚZ Jozef Špirko.


Odvody by SZČO platili z minimálneho vymeriavacieho základu na úrovni 6-násobku životného minima, čo by bolo približne 1 110 eur. Minimálne odvody pre SZČO by tak predstavovali 111 eur mesačne. „Navrhujeme ešte nižšie minimálne poistné, ako navrhuje vláda,“ upozornil Špirko. Vláda totiž počíta s minimálnymi odvodmi pre živnostníkov na úrovni 140 eur.

Nižšiu sadzbu poistného na sociálne poistenie RÚZ navrhuje aj pre zamestnancov. V ich prípade by sadzba klesla na 18 %, teda oproti vládnej predstave by išlo o pokles o jeden percentuálny bod. Na zdravotné odvody zamestnancov by sa uplatňovala 9-percentná sadzba. „Okrem toho, že sa systém sprehľadní, by sa mali znižovať sadzby pre všetky formy zamestnania sa,“ povedal viceprezident RÚZ.

Zmeny zástupcovia zamestnávateľov navrhujú aj v prípade práce na dohody. RÚZ chce zrušiť vládou navrhovaný limit pre neplatenie odvodov z práce na dohodu vo výške životného minima, čo je približne 200 eur. Odvody by sa tak podľa predstavy zamestnávateľov platili z celého príjmu „dohodárov“. Podľa Špirka je totiž zavedenie príjmového limitu, do ktorého sa odvody z dohôd neplatia, nesystémovou výnimkou. Na príjmy z dohôd by sa vzťahovala 9-percentná sadzba na zdravotné poistenie a rovnako 9-percentná sadzba na sociálne poistenie.

„Tieto zmeny by nemali byť významné z hľadiska dopadu na verejné financie,“ uviedol Špirko. Návrh zmien v daniach a odvodoch, ktorý schválila Koaličná rada, podľa neho trestá úspešných živnostníkov. Súčasný odvodový systém je podľa Špirka nastavený zle a súčasná vláda ho ešte zhoršuje. Ak bude podľa Špirka rezort financií akceptovať zamestnávateľmi navrhovanú reformu daní a odvodov, zamestnávatelia budú rešpektovať zavedenie stropu na 40-percentné paušálne výdavky v sume životného minima.

Koaličné strany sa po niekoľkotýždňových diskusiách dohodli na podobe reformy daňovo-odvodového systému. Po minulotýždňovom rokovaní lídrov koaličných strán to vyhlásila premiérka Iveta Radičová. Dohodnutá reforma podľa nej zásadne zjednoduší platenie daní a odvodov. Celkové daňové a odvodové zaťaženie sa podľa premiérky po reforme mierne zníži. Väčšine živnostníkov by sa na základe zmien mali znížiť minimálne odvody, ktoré platí 80 % živnostníkov, a to zo súčasných 160 eur na menej ako 140 eur. Ako spresnil na tlačovej besede predseda strany Most-Híd Béla Bugár, koalícia sa zhodla na zrušení paušálnych výdavkov vo výške 40 %. Podnikatelia si však budú môcť uplatniť mesačne výdavky vo výške životného minima, a to necelých 190 eur.

Koalícia potvrdila aj výšku sadzby pre sociálne poistenie pre podnikateľov vo výške 13 % a zdravotné poistenie vo výške 9 %. Zmena vo výške sadzby však nastala pri dohodároch, ktorí budú platiť odvod na sociálne poistenie vo výške 10 % s tým, že ich príjmy do výšky životného minima nebudú podliehať odvodom.
Súčasťou dohody je podľa premiérky aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 %. Odvody zamestnancom by sa pritom mali postupne znižovať každý rok o 1 %. Dohodnutá sadzba pre sociálne poistenie pre zamestnancov zostáva na pôvodných 19 %. Koalícia potvrdila aj dohodu na jednorazovom odpisovaní majetku pre podnikateľov už v prvom roku.

Zmena oproti pôvodným zámerom rezortu financií nastala aj pri celkových dopadoch reformy. Tá podľa premiérky už nebude fiškálne neutrálna. Výpadky v príjmoch verejných financií by však mali nahradiť aj dynamické efekty rastu zamestnanosti. Tá by mala rásť nielen vďaka zmene odvodov, ale aj pre zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by malo pozitívne ovplyvniť zníženie administratívnej záťaže.

So zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia pre živnostníkov, dohodárov a SZČO však stále nesúhlasí Občianska konzervatívna strana (OKS). "OKS naďalej nesúhlasí so zvyšovaním daňovo-odvodového zaťaženia pre živnostníkov, dohodárov a SZČO, naopak bude plne podporovať znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov, ako aj iné kroky," uviedla strana v stanovisku po pondelňajšom rokovaní pracovnej skupiny.

Koalícia sa už v rámci rokovaní zhodla na zmene odvodového systému, ktorá má priniesť jeho výrazné zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže. Zmeny majú spočívať v zavedení tzv. superhrubej mzdy, teda zvýšení súčasnej hrubej mzdy zamestnanca o odvody platené zamestnávateľom, či v zjednotení vymeriavacích základov. Súčasťou odvodovej reformy má byť aj zavedenie jednotného ročného zúčtovania daní a odvodov a jednotného výberu daní, ciel a odvodov.