|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. marca 2017
Rutteho čaká teraz komplikované zostavovanie vlády, píše tlač
Holandský premiér a líder Ľudovej strany za slobodu a demokraciu Mark Rutte.
Zdieľať
Holandský premiér a líder Ľudovej strany za slobodu a demokraciu Mark Rutte. Foto: TASR /AP
Brusel/Amsterdam 16. marca (TASR) - Doterajší holandský premiér Mark Rutte stojí na prahu svojho tretieho mandátu po tom, ako ním vedená Strana za slobodu a demokraciu (VVD) získala v stredajších voľbách najviac hlasov. Zostaviť novú vládnu koalíciu však nebude ľahké, upozornil dnes spravodajský server DutchNews.nl.Rutteho stredopravicoví liberáli získali v parlamentných voľbách v 150-člennej dolnej komore parlamentu 33 kresiel, najviac zo všetkých politických subjektov - je to však o osem mandátov menej než VVD dostala v predošlých voľbách.
Rutte môže začať s povolebnou matematikou. Dobre vie, že holandský volebný systém je odkázaný na vytváranie koalícií, čo hrozí aj teraz, keď sa do parlamentu dostane 13 strán. Vytváranie novej vlády v Holandsku môže trvať aj niekoľko mesiacov: doterajší rekord bol 208 dní.
Premiér chce dodržať svoj sľub, že nepôjde do vlády so Stranou za slobodu (PVV) populistu Geerta Wildersa, ktorá získala 20 kresiel a pozíciu druhej najsilnejšej strany v krajine. Rutte môže rátať s podporou Kresťanskodemokratickej výzvy (CDA) a liberálnej strany D66, ktoré obe získali po 19 mandátov. Spolu majú tieto tri strany 71 mandátov, čo znamená, že musia pribrať do spolku niektorú z ďalších strán.
Pre Rutteho by bol logickým partnerom doterajší koaličný spojenec Strana práce (PvdA), ktorá dala súčasnej vláde ministra financií Jeroena Dijsselbloema. Ten Holandsko zviditeľnil ako šéf Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny. Labouristi sú však najväčším sklamaním terajších volieb, keď z 38 poslaneckých kresiel klesli na deväť.
Prizvanie PvdA by pre dosiahnutie väčšinovej podpory v parlamente celkom stačilo, novú holandskú politiku však možno bude chcieť viac ovplyvňovať Zelená ľavica (GroenLinks) na čele s mladým politikom Jessem Klaverom, ktorý boduje medzi mladými voličmi. Zelení mali iba štyroch poslancov, teraz sa so 14 mandátmi ďaleko predbehli labouristov a delia o pozíciu štvrtej najsilnejšej strany so Socialistickou stranou (SP). Socialisti, ktorí sa otvorene profilujú ako protieurópsky zameraná strana, nebudú pre Rutteho proeurópskych liberálov lákavým partnerom.
Pre koaličnú zostavu liberálov a kresťanských demokratov VVD-CDA-D66 by bola podľa DutchNews.nl logickým partnerom Kresťanská únia (CU), ktorá má päť kresiel. To však znamená, že takéto politické kvarteto by dosiahlo len tesnú nadpolovičnú väčšinu, 76 mandátov, čo by novú vládu robilo zraniteľnou. Okrem toho je CU nielen konzervatívna, ale aj euroskeptická strana - a s liberálmi by vo vláde narážala na principiálne odlišné postoje k témam, ako sú interrupcie, eutanázia či manželstvá osôb rovnakého pohlavia.
Zatiaľ nie je jasné, nakoľko sa pokúsia zamiešať povolebné karty menšie politické strany alebo celkom nové subjekty v holandskej politike. Strana Denk, ktorá sa prezentuje najmä ako strana tureckých prisťahovalcov a pre prisťahovalcov, získala tri mandáty; a pravicové a protieurópsky zamerané Fórum demokracie (FvD), ktoré vzniklo z iniciatívy organizátorov vlaňajšieho referenda proti Asociačnej dohode EÚ-Ukrajina, má dve poslanecké kreslá.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR