|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
09. novembra 2009
Ruský ústavný súd zváži opätovné zavedenie trestu smrti
Rusko v pondelok začalo diskutovať o tom, či od januára znovu zavedie trest smrti. Takýto krok by mal medzi ruskou verejnosťou širokú podporu, odporuje však záväzkom voči Rade Európy. Ústavný súd so ...
Zdieľať
MOSKVA 9. novembra (WEBNOVINY) - Rusko v pondelok začalo diskutovať o tom, či od januára znovu zavedie trest smrti. Takýto krok by mal medzi ruskou verejnosťou širokú podporu, odporuje však záväzkom voči Rade Európy. Ústavný súd so sídlom v Petrohrade začal riešiť otázku, ako majú ruskí sudcovia postupovať, keď v 2010 uplynie moratórium na hrdelný trest. Súd, ktorý sa problému začal venovať na žiadosť najvyššieho súdu, bude musieť nájsť riešenie do 1. januára, keď sa moratórium skončí.
Zástupca Moskvy pri ústavnom súde Michail Krotov uviedol, že Kremeľ je za postupné zrušenie trestu smrti v Rusku. "Zrušenie trestu smrti je jedným z cieľov právnej a justičnej reformy," povedal podľa agentúry Interfax Krotov súdu. Súčasný premiér Vladimir Putin sa počas svojho prezidentského obdobia vyjadril proti takémuto druhu trestu, pričom ho nazval "nezmyselným a kontraproduktívnym". Parlament však o ratifikáciu európskeho protokolu na jeho zrušenie nepožiadal. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že napriek takémuto postoju najvyšších kruhov veľká väčšina ruskej verejnosti trest smrti podporuje. Zo septembrového prieskumu denníka Moskovsky Komsomolets vyplýva, že v jeho prospech by sa vyslovilo až 80 percent Rusov.
Ústavný súd v roku 1999 rozhodol, že trest smrti nemôže platiť, pokiaľ nebudú mať všetci ľudia v Rusku prístup k súdnym konaniam pred porotou. Odvtedy k žiadnym exekúciám nedošlo. Kaukazský región Čečensko bude poslednou časťou Ruska, ktorá zavedie takéto súdy od 1. januára, čím zároveň ukončí moratórium. Rusko je ako člen Európskej rady zaviazané trest smrti zrušiť. Podpísalo zodpovedajúci protokol Európskej konvencie o ľudských právach, ten však musí ešte schváliť parlament. Trest tak ostáva súčasťou ruského právneho systému a všetky prieskumy verejnej mienky jeho znovuzavedenie podporujú.
Posledný trest smrti bol vynesený v roku 1996 nad sériovým vrahom Andrejom Čikatilom, ktorý zabil najmenej 52 žien a detí.
SITA/AFP
Zástupca Moskvy pri ústavnom súde Michail Krotov uviedol, že Kremeľ je za postupné zrušenie trestu smrti v Rusku. "Zrušenie trestu smrti je jedným z cieľov právnej a justičnej reformy," povedal podľa agentúry Interfax Krotov súdu. Súčasný premiér Vladimir Putin sa počas svojho prezidentského obdobia vyjadril proti takémuto druhu trestu, pričom ho nazval "nezmyselným a kontraproduktívnym". Parlament však o ratifikáciu európskeho protokolu na jeho zrušenie nepožiadal. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že napriek takémuto postoju najvyšších kruhov veľká väčšina ruskej verejnosti trest smrti podporuje. Zo septembrového prieskumu denníka Moskovsky Komsomolets vyplýva, že v jeho prospech by sa vyslovilo až 80 percent Rusov.
Ústavný súd v roku 1999 rozhodol, že trest smrti nemôže platiť, pokiaľ nebudú mať všetci ľudia v Rusku prístup k súdnym konaniam pred porotou. Odvtedy k žiadnym exekúciám nedošlo. Kaukazský región Čečensko bude poslednou časťou Ruska, ktorá zavedie takéto súdy od 1. januára, čím zároveň ukončí moratórium. Rusko je ako člen Európskej rady zaviazané trest smrti zrušiť. Podpísalo zodpovedajúci protokol Európskej konvencie o ľudských právach, ten však musí ešte schváliť parlament. Trest tak ostáva súčasťou ruského právneho systému a všetky prieskumy verejnej mienky jeho znovuzavedenie podporujú.
Posledný trest smrti bol vynesený v roku 1996 nad sériovým vrahom Andrejom Čikatilom, ktorý zabil najmenej 52 žien a detí.
SITA/AFP