Ruský spisovateľ Ivan Sergejevič Turgenev zomrel pred 130 rokmi

Paríž/Bratislava 3. septembra (TASR) - Ruský básnik a spisovateľ Ivan Sergejevič Turgenev zomrel vo Francúzsku v Paríži. Dnes si pripomenieme 130. výročie jeho úmrtia.


Dielo Turgeneva, realistické s prvkami romantizmu, ovplyvnilo ďalší vývoj ruskej literatúry. Jeho vplyv badať aj v tvorbe slovenských autorov - napríklad u Svetozára Hurbana Vajanského.

Turgenevov otec bol noblesný muž, jeho matka bohatá nešťastná žena, ktorá zrejme pod vplyvom neradostného detstva a manželstva z rozumu despoticky vládla nevoľníkom na svojom panstve v Spasskom.

Ivan Sergejevič Turgenev sa do tejto šľachtickej rodiny ruského dôstojníka Sergeja Nikolajeviča a jeho o šesť rokov staršej manželky Varvary narodil 9. novembra 1818 v ruskom Oriole. Roky 1821-1826 rodina strávila v cudzine. Po návrate prežil svoje detstvo na dedičnom vidieckom panstve v Spasskom - Lutovinove. Do škôl začal chodiť v Moskve, no neskôr ho vzdelávali súkromne. V roku 1833 sa zapísal na filozofickú fakultu Moskovskej univerzity, potom študoval aj na univerzite v Petrohrade. V rokoch 1838-1941 študoval filozofiu a klasickú filológiu v nemeckom Berlíne.

V časopise Sovremennik debutoval v roku 1838 básňou s nádychom romantizmu Večer. Do povedomia kritiky i čitateľov však vstúpil až v roku 1843 až 1846 lyrickými poémami Paraša, Rozhovor, Statkár a Andrej. V roku 1841 sa z univerzitných štúdií vrátil do Ruska a počas rušného spoločenského života sa zoznámil so všetkými významnými ruskými literátmi tej doby. V roku 1847 začali Turgenevovi vychádzať v Sovremenniku jeho poviedky s podtitulom Z poľovníckych zápiskov, ktoré mu priniesli slávu. Dvadsaťpäť krátkych poľovníckych príbehov a zážitkov je kompozične spätých témou života na nevoľníckej dedine. Autor v nich ostro kritizoval sociálny útlak, ktorému protiváhou je poetický opis prírody a vzťahu človeka k nej. Zbierka mu síce priniesla úspech, na druhej strane sa dostal do pozornosti cárskej cenzúry ako odporca nevoľníctva. Za uverejnenie nevhodného nekrológu za Gogoľom si vyslúžil mesačný pobyt vo väzení a rok a pol trvajúci pobyt pod policajným dozorom na panstve v Spasskom.

Neskôr sa vo svojich dielach začal venovať problémom ruskej inteligencie. Prvým z týchto diel bol v roku 1857 román Rudin, v ktorom sa zaoberal zmyslom života a pocitom neuplatnenosti v živote. Vtedajším spoločenským životom sa zaoberal aj v románoch Šľachtické hniezdo, V podvečer a Otcovia a deti. Psychologický román Otcovia a deti je považovaný za vrcholné dielo jeho tvorby a za jedno z najlepších diel 19. storočia. Medzi najznámejšie Turgenevove drámy patria Mesiac na dedine a Večer v Sorrente.

V roku 1843 vystupovala v opere v Petrohrade svetoznáma speváčka Pauline Viardotová (1821-1910). Turgenev sa do nej zaľúbil a láska k nej ho neopustila do konca života. Svoj hlboký vzťah ku speváčke nikdy netajil, ale tajomstvom je zahalené, či Pauline Viardotová opätovala jeho cit. Isté je, že bola jeho múzou a stala sa jeho dedičkou.

Po roku 1847 žil Turgenev striedavo v Rusku a v zahraničí. V rodinnom sídle Viardotovcov pri Paríži vo Francúzsku býval so súhlasom manžela speváčky a tu bola vychovávaná aj jeho nemanželská dcéra Polina, pochádzajúca zo vzťahu s ruskou nevoľníčkou. Priatelil sa s francúzskymi umelcami ako boli Émile Zola a Guy de Maupassant a stal sa nadšeným propagátorom ruskej literatúry v zahraničí. V rokoch 1867-1869 napísal operetné libretá na hudbu Viardotovej. V tomto období vyšiel aj jeho román Dym, novela Brigadír a kratšia próza Nešťastnica. V roku 1877 vydal svoj posledný román Novina.

Dielo Turgeneva, realistické s prvkami romantizmu, ovplyvnilo ďalší vývoj ruskej literatúry. Jeho vplyv badať aj v tvorbe slovenských autorov - napríklad u Svetozára Hurbana Vajanského.

Ivan Sergejevič Turgenev zomrel v Paríži 3. septembra 1883 vo veku nedožitých 65 rokov.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR