Ruský prezident Vladimir Putin oslavuje 65. narodeniny

Moskva/Petrohrad 6. októbra (TASR) - Prezident Ruskej federácie (RF), bývalý ruský premiér a expredseda strany Jednotné Rusko Vladimir Putin, bude mať v sobotu 7. októbra 65 rokov.


Do kresla hlavy štátu zasadol tretíkrát 7. mája 2012, šéfom Kremľa bol predtým ešte dve funkčné obdobia v rokoch 2000-2008. Od 8. mája 2008 do 7. mája 2012 stál ako premiér na čele ruskej vlády. Ruským prezidentom bol v tom období jeho blízky politický partner Dmitrij Medvedev, ktorý je v súčasnosti ruským premiérom.

Ako premiérovi sa Putinovi podarilo pred prezidentskými voľbami v roku 2012 presadiť predĺženie funkčného obdobia prezidenta na šesť rokov, vďaka čomu bude hlavou štátu do roku 2018.

Putinova tretia inaugurácia sa konala pred približne 3000 pozvanými hosťami a za prísnych bezpečnostných opatrení. Po prvý raz ju v živom prenose vysielalo šesť ruských televízií.



Vladimir Vladimirovič Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Leningrade (dnes Petrohrad) v robotníckej rodine. Mal dvoch starších bratov; najstarší brat však zomrel niekoľko mesiacov po narodení a druhý brat zomrel počas leningradskej blokády (1941-1944) na záškrt.

Už ako študent práva na vtedajšej leningradskej Štátnej univerzite vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ), ktorej členom ostal až do roku 1991. Po skončení vysokoškolských štúdií v roku 1975 prijal ponuku pracovať pre kontrarozviedku a neskôr rozviedku vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Ako agent KGB pôsobil v rokoch 1985-1990 v bývalej východnej Nemeckej demokratickej republike (NDR). Po návrate z NDR pôsobil ako poradca prorektora pre medzinárodné vzťahy na vtedajšej leningradskej univerzite.

Putinova cesta k moci sa začala v roku 1990, keď sa stal blízkym spolupracovníkom vtedajšieho predsedu Leningradského mestského sovietu Anatolija Sobčaka, ktorý neskôr v rokoch 1991-1994 pôsobil ako šéf zahraničného odboru v petrohradskej mestskej vláde. Po neúspechu Sobčaka v gubernátorských voľbách odišiel Putin v roku 1996 do Moskvy a obsadil post zástupcu riaditeľa hospodárskej správy pri vtedajšom prezidentovi ZSSR Borisovi Jeľcinovi.

O rok neskôr Putina vymenovali do funkcie riaditeľa kremeľského Hlavného kontrolného odboru a po krátkom čase sa stal zástupcom šéfa prezidentskej administratívy, ktorá mala v tom období silnejšie postavenie než vláda. V júli 1998 ho Jeľcin vymenoval za šéfa Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) RF.



Prvýkrát post ruského premiéra zastával od 9. augusta 1999 do 7. mája 2000. Po odstúpení Borisa Jeľcina z funkcie hlavy štátu 31. decembra 1999 vykonával aj povinnosti prezidenta.

V marci v roku 2000 po prvý raz kandidoval na prezidenta RF. Vo voľbách získal vyše 52-percentnú podporu a 7. mája 2000 prisahal pri inaugurácii na ruskú ústavu. Kreslo hlavy štátu obhájil aj v nasledujúcich voľbách prezidenta 14. marca 2004 ziskom 71,2 percenta hlasov. V ďalších prezidentských voľbách (v jeho prípade už tretích) 2. marca 2008 podľa zákona už nemohol kandidovať.



Ruským prezidentom sa na návrh V. Putina stal vtedy 42-ročný Dmitrij Medvedev, kandidát vládnej strany Jednotné Rusko. Prísahu zložil 7. mája 2008 ako najmladší vodca ruského štátu od čias cára Mikuláša II. Putina požiadal, aby sa stal jeho predsedom vlády. Štátna duma ho vo funkcii premiéra schválila 8. mája 2008. Po štvorročnom premiérskom pôsobení vyhral Vladimir Putin svoje tretie prezidentské voľby 4. marca 2012.

Aj vďaka rastu cien nerastných surovín sa podarilo Putinovi vytiahnuť Rusko z ťažkej hospodárskej krízy. Urobil z Ruskej federácie aj silného hráča na medzinárodnej politickej scéne. Jeho úspechy ocenil časopis Time, keď ho v roku 2007 označil za svetovú osobnosť roku.



Putinov spôsob vládnutia v Rusku či zahraničná politika má však aj mnohých kritikov: podľa nich medzi tienisté stránky jeho vládnutia patria nevyjasnené úmrtia ruských novinárov, perzekvovanie opozičných kritikov či ovládnutie elektronických médií. Rusko tiež napríklad po anexii Krymu v roku 2014 doteraz čelí sankciám zo strany Spojených štátov a Európskej únie.

Vladimir Putin, plukovník v zálohe, ktorý dobre ovláda nemčinu a je držiteľom čierneho pásu v džude, má však mnohých priaznivcov aj vďaka dlhodobo budovanému mediálnemu imidžu. Ruský prezident sám seba prezentuje ako aktívneho športovca alebo neohrozeného poľovníka či rybára. Pilotoval vojenské prúdové lietadlo a ako člen posádky sa ponáral v ponorke. Diskusiu nedávno vyvolal aj dokumentárny film The Putin Interviews (Svet podľa Putina) amerického režiséra Olivera Stonea.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR