Ruský básnik Vladimir Vladimirovič Majakovskij patril k ľavičiarom

Moskva/Bratislava 19. júla (TASR) - Ruský básnik, dramatik a publicista Vladimir Vladimirovič Majakovskij bol vedúcou osobnosťou ruskej ľavicovej umeleckej avantgardy. Od narodenia popredného predstaviteľa ruského futurizmu uplynie vo štvrtok 19. júla 125 rokov.


Bol všestranným umelcom, spájal sa v ňom básnik, dramatik, satirik, výtvarník a publicista.

Vladimir Vladimirovič Majakovskij sa narodil 19. júla 1893 na Kaukaze v Gruzínsku v mestečku Baghdati, v rodine lesníka pochádzajúceho zo schudobnenej šľachty. Po otcovej náhlej smrti sa rodina v roku 1906 presťahovala do Moskvy. Už vo veku pätnásť rokov bol Majakovskij trikrát väznený za ilegálnu propagandistickú činnosť v službách sociálnej demokracie, a to ovplyvnilo jeho vnímanie sveta.

Od roku 1911 študoval na Moskovskej škole maliarstva, sochárstva a architektúry, odkiaľ ho vylúčili pre propagáciu moderného umenia. V roku 1912 bol spoluautorom futuristického manifestu Facka verejnému vkusu a začal publikovať prvé verše.

Jeho poézia v predrevolučnom období bola vzburou proti vtedajším inštitúciám a hodnotám. Mala silné sociálne zafarbenie, často s tragickým podtextom, na ktorý sa viazala škála nových umeleckých prostriedkov. Bol obhajcom nových umeleckých foriem a celkovej demokratizácie umenia.

Vo svojej poézii riešil Majakovskij problémy s ktorými zápasila sovietska spoločnosť v 20. rokoch 20. storočia, problémy nových ľudských vzťahov, lásky, vzťahov medzi mladými ľuďmi, problémy novej morálky. Svojou ostrou satirou nemilosrdne pranieroval byrokratizmus a malomeštiactvo najrôznejšieho druhu.

Pociťujúc krízu vtedajšieho sveta, východisko zo situácie videl Majakovskij v revolúcii. Na začiatku Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR) v roku 1917 vstúpil teda do služieb novej sovietskej moci a svoj talent zameral týmto smerom. Stal sa vedúcou osobnosťou sovietskej ľavicovej avantgardy. V rokoch 1918-1923 napísal básne Ľavý pochod (1918), hru Mystérium buff (1918), poému 150 000 000 (1919-1920). Pracoval v prvej štátnej spravodajskej agentúre ROSTA (Ruská telegrafná agentúra), kde výtvarne upravoval plagáty a písal k nim texty. Aktívne sa zúčastňoval na búrlivom literárnom živote 20. rokov 20. storočia. K vrcholom Majakovského tvorby v tomto období patria elegicko-reflexívne poémy, ktoré obsahujú jeho snové vízie a tragické pocity zmarených nádejí (Milujem 1922, O tom 1923). Odpor proti negatívnym javom spoločnosti sa premietol do jeho satirických básní, divadelných hier (Ploštica 1929, Kúpeľ 1930). Po uvedení týchto komédií sa stretol s nepriazňou ľavičiarskych literátov. Dramatický boj o nové umenie a ostré obvinenie niektorých kritikov znepríjemňovalo Majakovskému posledné obdobie života.

Keď koleso obludnej boľševickej mašinérie pod Stalinovou taktovkou začalo drviť deti revolúcie, v moskovskom byte Vladimira Vladimiroviča Majakovského sa 14. apríla 1930 ozval výstrel. Rozhodol sa vo veku 36 rokov pre dobrovoľný odchod zo života.

Talentovaný básnik a dramatik spáchal samovraždu vo veku 36 rokov. Tak znela a dodnes znie oficiálna verzia. To, či revolver držal sám Majakovskij, alebo niekto iný, sa už zrejme nikdy nedozvieme.

Vyšetrovanie kauzy však v roku 2002 dospelo k záveru, že Majakovskij spáchal samovraždu. Predtým, ako básnik siahol po zbrani, aby sa zastrelil, sa jeho súkromný život spájal predovšetkým s manželmi Osipom a Liljou Brikovcami, ona bola vraj jeho múzou.

Slovenský spevák Robo Grigorov na jeho počesť naspieval pieseň s názvom Pocta Majakovskému.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR