|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 6.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Renáta
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
30. marca 2010
Rusko uvažuje nad trestom smrti pre teroristov
Horná komora ruského parlamentu sa bude pravdepodobne zaoberať opätovným zavedením trestu smrti v krajine. Poslanci tak chcú reagovať na pondelkové teroristické útoky v moskovskom ...
Zdieľať
Foto: SITA/AP
MOSKVA 30. marca (WEBNOVINY) - Horná komora ruského parlamentu sa bude pravdepodobne zaoberať opätovným zavedením trestu smrti v krajine. Poslanci tak chcú reagovať na pondelkové teroristické útoky v moskovskom metre, pri ktorých prišli o život desiatky ľudí. S odvolaním sa na vyhlásenia šéfa legislatívneho výboru Federálnej rady Anatolija Lyskova o tom informovala tlačová agentúra RIA Novosti.
Podľa Lyskova už výbor pracuje na návrhu zákona, ktorý by zaviedol trest smrti pre teroristov v prípade, že výsledkom útoku bude "viac ako jeden usmrtený". Rusko hrdelný trest de facto zrušilo v roku 1996, kedy na neho zaviedlo moratórium v súvislosti so vstupom krajiny do Rady Európy a podpísalo Európsky dohovor o ľudských právach. Trest smrti však Rusko de iure celkom nezrušilo, keďže dohovor zo strany Moskvy ešte stále nie je ratifikovaný. V novembri 2009 však Ústavný súd Ruskej federácie moratórium na zrušenie trestu smrti predĺžil a nie je teda jasné, či by bolo jeho opätovné zavedenie v súlade s ústavou.
Na prijatie nových zákonov, ktoré by "zabránili teroristickým činom" v pondelok vyzval aj ruský prezident Dmitrij Medvedev.
Pondelkové útoky na metro v ruskej metropole sa odohrali v čase rannej dopravnej špičky a zatiaľ si oficiálne vyžiadali 39 obetí. Prvá explózia sa ozvala na stanici Lubjanka, nad ktorou sa nachádza sídlo Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), nástupkyne obávanej sovietskej KGB. O trištvrte hodinu neskôr prišlo k druhej explózii na stanici Park kultúry. K útoku sa síce zatiaľ nikto oficiálne neprihlásil, ruská bezpečnostná služba však z nich už obvinila povstalcov zo Severného Kaukazu, kam patria nepokojné ruské republiky ako Čečensko, Dagestan, Severné Osetsko alebo Ingušsko. Nevylúčila však ani páchateľov zo zahraničia. Vyšetrovatelia zatiaľ majú dôkazy len o tom, že autormi útokov sú "ženské samovražedné atentátničky".
SITA
MOSKVA 30. marca (WEBNOVINY) - Horná komora ruského parlamentu sa bude pravdepodobne zaoberať opätovným zavedením trestu smrti v krajine. Poslanci tak chcú reagovať na pondelkové teroristické útoky v moskovskom metre, pri ktorých prišli o život desiatky ľudí. S odvolaním sa na vyhlásenia šéfa legislatívneho výboru Federálnej rady Anatolija Lyskova o tom informovala tlačová agentúra RIA Novosti.
Podľa Lyskova už výbor pracuje na návrhu zákona, ktorý by zaviedol trest smrti pre teroristov v prípade, že výsledkom útoku bude "viac ako jeden usmrtený". Rusko hrdelný trest de facto zrušilo v roku 1996, kedy na neho zaviedlo moratórium v súvislosti so vstupom krajiny do Rady Európy a podpísalo Európsky dohovor o ľudských právach. Trest smrti však Rusko de iure celkom nezrušilo, keďže dohovor zo strany Moskvy ešte stále nie je ratifikovaný. V novembri 2009 však Ústavný súd Ruskej federácie moratórium na zrušenie trestu smrti predĺžil a nie je teda jasné, či by bolo jeho opätovné zavedenie v súlade s ústavou.
Na prijatie nových zákonov, ktoré by "zabránili teroristickým činom" v pondelok vyzval aj ruský prezident Dmitrij Medvedev.
Pondelkové útoky na metro v ruskej metropole sa odohrali v čase rannej dopravnej špičky a zatiaľ si oficiálne vyžiadali 39 obetí. Prvá explózia sa ozvala na stanici Lubjanka, nad ktorou sa nachádza sídlo Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), nástupkyne obávanej sovietskej KGB. O trištvrte hodinu neskôr prišlo k druhej explózii na stanici Park kultúry. K útoku sa síce zatiaľ nikto oficiálne neprihlásil, ruská bezpečnostná služba však z nich už obvinila povstalcov zo Severného Kaukazu, kam patria nepokojné ruské republiky ako Čečensko, Dagestan, Severné Osetsko alebo Ingušsko. Nevylúčila však ani páchateľov zo zahraničia. Vyšetrovatelia zatiaľ majú dôkazy len o tom, že autormi útokov sú "ženské samovražedné atentátničky".
SITA