Rusko sa pripravuje na oslavy štátneho sviatku, Dňa národnej jednoty

Moskva/Petrohrad 2. novembra (TASR) - Pod heslom "Sme jednotní" sú v Moskve a ďalších mestách Ruskej federácie pripravené pochody, sviatočné sprievody pri príležitosti jedného z najmladších sviatkov krajiny - Dňa národnej jednoty. Pripadá na 4. novembra a štátnym sviatkom je od roku 2005. V Petrohrade na Isaakijevskom námestí je na 4. a 5. novembra pripravená unikátna šou - Festival svetla, informovala agentúra RIA Novosti.


Okrem manifestácií, mítingov, koncertov sa zvyčajne počas Dňa národnej jednoty uskutočňujú aj rekonštrukcie udalostí z vyše 400-ročnej minulosti. S Dňom národnej jednoty súvisí aj sviatok Ruskej pravoslávnej cirkvi - Slávenie Kazanskej ikony Božej Matky. V pravoslávnych chrámoch sa uskutočňujú liturgie.

V mestách sa v minulých rokoch konali nielen slávnosti, koncerty, ohňostroje a mítingy, ale aj protestné pochody.

Poslanci Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, 16. decembra 2004 schválili v troch čítaniach novelu federálneho Zákona o dňoch vojenskej slávy (Víťazných dňoch) Ruska. Do zákona poslanci zakomponovali nový sviatok - Deň národnej jednoty. Rozhodnutie o jeho zavedení vydal v roku 2004 prezident Vladimir Putin.

Na 4. novembra sa presunul štátny sviatok s pracovným voľnom zo 7. novembra, keď sa v minulosti oslavovala Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR). V 90. rokoch 20. storočia za vlády prezidenta Borisa Jeľcina sa stal Dňom súladu a zmierenia a ostal dňom pracovného pokoja.

Od roku 2005 sa v Rusku slávi 4. november ako štátny sviatok spojený s pracovným voľnom ako Deň národnej jednoty. Je spomienkou na udalosť zo 4. novembra 1612, keď ruskí vojaci ľudovej domobrany pod velením Kuzmu Minina a Dmitrija Požarského zaútočili na moskovskú štvrť Kitaj-gorod a z Moskvy vyhnali poľských dobyvateľov. Tým sa skončilo Obdobie nepokoja (Smuta), ktoré trvalo 30 rokov. Zároveň sa začalo budovanie nového ruského štátu. Neskôr sa tento deň stal symbolom zjednocovania národov Ruska.

Výnosom cára Alexeja Michailoviča (1645-1676) sa na pamiatku tejto významnej udalosti začal v Moskovskej Rusi sláviť pravoslávny a štátny sviatok - až do roku 1917. Do ruského pravoslávneho kalendára sa dostal ako Slávenie Kazanskej ikony Božej Matky na počesť vyhnania Poliakov z Moskvy a Ruska v roku 1612. Deň Kazanskej ikony Božej Matky slávia pravoslávni veriaci aj v súčasnosti.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR