|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 4.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Karol
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. februára 2024
Rusko chce zvýšiť počet vojakov nasadených pozdĺž hraníc s Fínskom a Pobaltím, pripravuje sa na potenciálny ozbrojený konflikt s NATO?
Rusko má v úmysle zdvojnásobiť počet vojakov nasadených pozdĺž hraníc s Fínskom a pobaltskými štátmi. Tvrdí to estónska zahraničná spravodajská služba, podľa ktorej je to súčasť príprav na potenciálny ...
Zdieľať
13.2.2024 (SITA.sk) - Rusko má v úmysle zdvojnásobiť počet vojakov nasadených pozdĺž hraníc s Fínskom a pobaltskými štátmi. Tvrdí to estónska zahraničná spravodajská služba, podľa ktorej je to súčasť príprav na potenciálny vojenský konflikt s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO).
Moskva v súčasnosti „nie je ochotná podniknúť žiadne vojenské akcie voči NATO", verí však, že konflikt je možný v priebehu nasledujúcich 10 rokov, vyjadril sa generálny riaditeľ spravodajskej služby Kaupo Rosin. Informuje o tom spravodajský web Sky News.
„Rusi plánujú zvýšiť vojenskú silu pozdĺž hraníc pobaltských štátov, ale aj hraníc s Fínskom. Veľmi pravdepodobne zaznamenáme nárast ľudskej sily, možno až zdvojnásobenie. V najbližších rokoch budeme svedkami rastu počtu ozbrojených transportérov, tankov, delostreleckých systémov," povedal novinárom Rosin.
Vojenská prítomnosť ruských vojakov pri hraniciach s Fínskom je zatiaľ minimálna. Estónska spravodajská služba však uvádza, že nový armádny zbor bude pravdepodobne pozostávať z „dvoch alebo troch manévrovacích jednotiek s približne tuctom jednotiek palebnej podpory a bojovej podpory".
Rosin je ďalší zo západných predstaviteľov varujúcich pred expanziou Ruska aj mimo inváziu na Ukrajine. Minulý týždeň dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen varoval pred možnosťou ruského útoku do troch až piatich rokov.
Zdroj: SITA.sk - Rusko chce zvýšiť počet vojakov nasadených pozdĺž hraníc s Fínskom a Pobaltím, pripravuje sa na potenciálny ozbrojený konflikt s NATO? © SITA Všetky práva vyhradené.
Zvýšenie vojenskej sily pozdĺž hraníc
Moskva v súčasnosti „nie je ochotná podniknúť žiadne vojenské akcie voči NATO", verí však, že konflikt je možný v priebehu nasledujúcich 10 rokov, vyjadril sa generálny riaditeľ spravodajskej služby Kaupo Rosin. Informuje o tom spravodajský web Sky News.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
„Rusi plánujú zvýšiť vojenskú silu pozdĺž hraníc pobaltských štátov, ale aj hraníc s Fínskom. Veľmi pravdepodobne zaznamenáme nárast ľudskej sily, možno až zdvojnásobenie. V najbližších rokoch budeme svedkami rastu počtu ozbrojených transportérov, tankov, delostreleckých systémov," povedal novinárom Rosin.
Možná invázia Ruska mimo Ukrajinu
Vojenská prítomnosť ruských vojakov pri hraniciach s Fínskom je zatiaľ minimálna. Estónska spravodajská služba však uvádza, že nový armádny zbor bude pravdepodobne pozostávať z „dvoch alebo troch manévrovacích jednotiek s približne tuctom jednotiek palebnej podpory a bojovej podpory".
Rosin je ďalší zo západných predstaviteľov varujúcich pred expanziou Ruska aj mimo inváziu na Ukrajine. Minulý týždeň dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen varoval pred možnosťou ruského útoku do troch až piatich rokov.
Zdroj: SITA.sk - Rusko chce zvýšiť počet vojakov nasadených pozdĺž hraníc s Fínskom a Pobaltím, pripravuje sa na potenciálny ozbrojený konflikt s NATO? © SITA Všetky práva vyhradené.
nasledujúci článok >>
Americký Senát schválil návrh zákona o zahraničnej pomoci pre Ukrajinu či Izrael, ďalší osud balíka je však neistý
Americký Senát schválil návrh zákona o zahraničnej pomoci pre Ukrajinu či Izrael, ďalší osud balíka je však neistý
<< predchádzajúci článok
Evanjelickí biskupi kritizujú prijatie novely Trestného zákona, majú obavy o základy právneho štátu
Evanjelickí biskupi kritizujú prijatie novely Trestného zákona, majú obavy o základy právneho štátu