|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 25.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Katarína
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
07. decembra 2011
Rusko bojuje proti vymyslenému nepriateľovi, odkazuje NATO
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v stredu adresoval ruským lídrom výzvu, v ktorej ich žiada o zastavenie mrhania ďalšími peniazmi na opatrenia voči protiraketovému štítu NATO v Európe. O ...
Zdieľať
BRUSEL 7. decembra (WEBNOVINY) - Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v stredu adresoval ruským lídrom výzvu, v ktorej ich žiada o zastavenie mrhania ďalšími peniazmi na opatrenia voči protiraketovému štítu NATO v Európe. O plánovanom protiraketovom štíte bude so zástupcami NATO hovoriť ruský prezident Dmitrij Medvedev počas trojdňovej návštevy v Prahe, ktorú odštartuje v stredu.
Podľa Rasmussena Moskva bojuje proti "vymyslenému nepriateľovi" a Rusi by mohli tieto prostriedky radšej využiť na zlepšenie kvality života svojich obyvateľov napríklad vytváraním nových pracovných príležitostí či modernizáciou ruskej spoločnosti. Šéf NATO zároveň zdôraznil, že aliancia aj Rusko majú spoločný záujem, a tým je ochrana svojich obyvateľov proti "skutočnej raketovej hrozbe" zvonka.
"Bolo by to určite mrhanie cennými peniazmi, ak by Rusko začalo výrazne investovať do protiopatrení voči vymyslenému nepriateľovi, ktorý neexistuje," povedal Rasmussen, ktorý však priznal, že pokrok pri hľadaní kompromisu s Moskvou bol pomalší, ako sám predpokladal. Ako dodal, definitívna dohoda by mohla padnúť na budúcoročnom summite lídrov členských krajín NATO v Chicagu.
Severoatlantická aliancia neberie ohľad na obavy Ruska
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu kritizoval prístup NATO k požiadavkám Moskvy, ktorej naďalej odmieta poskytnúť písomné záruky, že plánovaný protiraketový štít v Európe nebude namierený proti Rusku.
Ako vyhlásil pred novinármi v rámci zasadnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Litve, ruská strana pokračuje v konzultáciách s NATO, jej "oprávnené obavy však nie sú braté do úvahy". Lavrov sa tak vyjadril tesne pred štvrtkovým stretnutím s ministrami členských krajín NATO v Bruseli, ktorého ústrednou témou by mal byť sporný štít.
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov bude aliancia deklarovať svoj záujem o spoluprácu s Ruskom, očakávania, že dôjde k uzavretiu dohody, však Lavrov považuje za nereálne v situácii, keď NATO odmieta splniť požiadavky Moskvy.
"Naši priatelia v NATO kategoricky odmietajú dať na papier v právnej forme to, čo vyjadrujú ústne, že tento projekt protiraketovej obrany v Európe netvorí riziká pre Rusko, nie je namierený proti Rusku," povedal Lavrov. "Veľmi dobre vedia, aká je situácia, a ak nebudú počúvať a počuť, čo hovoríme, nemyslím si, že budeme schopní dohodnúť sa," dodal minister na margo ponuky NATO na spoluprácu v záujme európskej bezpečnosti.
Rozmiestnenie zariadení amerického protiraketového systému v európskych štátoch Rusko naďalej považuje za potenciálnu hrozbu napriek ubezpečeniam, že jeho skutočným účelom bude ochrana pred možnými útokmi zo strany krajín, ako je Irán.
V reakcii na plány NATO ruská armáda v novembri aktivovala radarový varovný systém v pobaltskej exkláve Kaliningrad a ruskí lídri tiež varovali, že na území môžu nasadiť rakety s doletom 500 kilometrov. Lavrov napriek tomu tvrdí, že okolité štáty sa nemusia ničoho obávať, keďže podľa neho ide len o výmenu starších typov zbraní, ktorou Rusko neporušuje žiadne medzinárodné záväzky.
Podľa Rasmussena Moskva bojuje proti "vymyslenému nepriateľovi" a Rusi by mohli tieto prostriedky radšej využiť na zlepšenie kvality života svojich obyvateľov napríklad vytváraním nových pracovných príležitostí či modernizáciou ruskej spoločnosti. Šéf NATO zároveň zdôraznil, že aliancia aj Rusko majú spoločný záujem, a tým je ochrana svojich obyvateľov proti "skutočnej raketovej hrozbe" zvonka.
"Bolo by to určite mrhanie cennými peniazmi, ak by Rusko začalo výrazne investovať do protiopatrení voči vymyslenému nepriateľovi, ktorý neexistuje," povedal Rasmussen, ktorý však priznal, že pokrok pri hľadaní kompromisu s Moskvou bol pomalší, ako sám predpokladal. Ako dodal, definitívna dohoda by mohla padnúť na budúcoročnom summite lídrov členských krajín NATO v Chicagu.
Severoatlantická aliancia neberie ohľad na obavy Ruska
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu kritizoval prístup NATO k požiadavkám Moskvy, ktorej naďalej odmieta poskytnúť písomné záruky, že plánovaný protiraketový štít v Európe nebude namierený proti Rusku.
Ako vyhlásil pred novinármi v rámci zasadnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Litve, ruská strana pokračuje v konzultáciách s NATO, jej "oprávnené obavy však nie sú braté do úvahy". Lavrov sa tak vyjadril tesne pred štvrtkovým stretnutím s ministrami členských krajín NATO v Bruseli, ktorého ústrednou témou by mal byť sporný štít.
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov bude aliancia deklarovať svoj záujem o spoluprácu s Ruskom, očakávania, že dôjde k uzavretiu dohody, však Lavrov považuje za nereálne v situácii, keď NATO odmieta splniť požiadavky Moskvy.
"Naši priatelia v NATO kategoricky odmietajú dať na papier v právnej forme to, čo vyjadrujú ústne, že tento projekt protiraketovej obrany v Európe netvorí riziká pre Rusko, nie je namierený proti Rusku," povedal Lavrov. "Veľmi dobre vedia, aká je situácia, a ak nebudú počúvať a počuť, čo hovoríme, nemyslím si, že budeme schopní dohodnúť sa," dodal minister na margo ponuky NATO na spoluprácu v záujme európskej bezpečnosti.
Rozmiestnenie zariadení amerického protiraketového systému v európskych štátoch Rusko naďalej považuje za potenciálnu hrozbu napriek ubezpečeniam, že jeho skutočným účelom bude ochrana pred možnými útokmi zo strany krajín, ako je Irán.
V reakcii na plány NATO ruská armáda v novembri aktivovala radarový varovný systém v pobaltskej exkláve Kaliningrad a ruskí lídri tiež varovali, že na území môžu nasadiť rakety s doletom 500 kilometrov. Lavrov napriek tomu tvrdí, že okolité štáty sa nemusia ničoho obávať, keďže podľa neho ide len o výmenu starších typov zbraní, ktorou Rusko neporušuje žiadne medzinárodné záväzky.