Ruské vedenie zatiaľ nerozhodlo o reštrikciách voči Gruzínsku

Moskva 9. júla (TASR) - Ruská Štátna duma prijala vyhlásenie "o možných dodatočných ekonomických opatreniach v súvislosti s protiruskými provokáciami v Gruzínsku". Zároveň vyzvala vládu, aby proti Gruzínsku prijala osobitné ekonomické opatrenia. Toto vyhlásenie podporili všetky politické frakcie, informovala agentúra TASS.


Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Kremeľ zaznamenal "tvrdý a jednomyseľný postoj poslancov k protiruským provokáciám v Gruzínsku". Ďalej však uviedol, že vedenie krajiny zatiaľ nerozhodlo o reštriktívnych ekonomických opatreniach voči Tbilisi.

V dokumente schválenom Štátnou dumou sa píše, že "poslanci kategoricky odsudzujú nepretržité protiruské provokácie v Gruzínsku". "Otvorené útoky radikálnych síl" vedú podľa poslancov "k ďalšej degradácii rusko-gruzínskych vzťahov".

Poslanci v texte navrhujú vláde zvážiť možnosť prijatia osobitných hospodárskych opatrení vo vzťahu ku Gruzínsku, a to v rámci zákona o osobitných hospodárskych a donucovacích opatreniach.

Charakter týchto opatrení správa agentúry Interfax nešpecifikuje. Predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin v pondelok informoval, že poslanci navrhujú vláde zvážiť možnosť zastaviť dovoz vína a minerálnych vôd z Gruzínska do Ruska a zakázať prevody peňazí medzi oboma krajinami.

Ako uviedla agentúra AP, reštriktívne opatrenia voči Gruzínsku prijalo Rusko naposledy v roku 2006 po inej politickej šarvátke. Reštrikcie boli zrušené o šesť rokov neskôr.

Vláda Ruskej federácie už deklarovala pripravenosť zvážiť návrhy poslancov Štátnej dumy. Včera to potvrdil tlačový tajomník ruského premiéra Oleg Osipov.

Vzťahy medzi Gruzínskom a Ruskom už dlho komplikujú snahy vlád v Tbilisi o vstup do Európskej únie a NATO. Konflikt vyvrcholil v auguste roku 2008 vojnou o odštiepenecké regióny Abcházsko a Južné Osetsko.

Nové napätie vyvolal incident súvisiaci s poslancom Štátnej dumy Sergejom Gavrilovom, ktorý 20. júna v Tbilisi predsedal Medziparlamentnému zhromaždeniu pravoslávia. Gruzínsku opozíciu a časť verejnosti rozhorčila samotná Gavrilovova prítomnosť, ako aj fakt, že zhromaždeniu IAO predsedal sediac v kresle predsedu gruzínskeho parlamentu a pritom hovoril po rusky.

Miestne médiá o ňom navyše napísali, že v čase rusko-gruzínskej vojny v roku 2008 podporoval Abcházsko a Osetsko.

Pred budovou parlamentu sa následne zhromaždil dav protirusky naladených ľudí, proti ktorým polícia zasiahla slzotvorným plynom, vodnými delami a streľbou gumenými projektilmi. Gruzínska opozícia následne vyzvala občanov, aby znova vyšli do ulíc Tbilisi.

Demonštranti svoj počiatočný protest využili aj na vyjadrenie nesúhlasu s vládou strany Gruzínsky sen, ktorá je opozíciou označovaná za proruskú.

Odvtedy došlo na gruzínskej politickej scéne k viacerým zmenám, okrem iného bol volebný systém zmenený zo zmiešaného na pomerný.

Protivládne zhromaždenia stále prebiehajú. Kremeľ označil protesty v Tbilisi za "rusofóbnu provokáciu" a v reakcii na ne od 8. júla zastavil letecké spojenie s Gruzínskom. To vyvolalo kritiku mnohých Rusov, pre ktorých je Gruzínsko obľúbeným cieľom letnej dovolenky.

Ďalší "olej do ohňa" priliali aj urážky na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktoré zazneli uplynulú nedeľu vo vysielaní gruzínskej televízie Rustavi 2.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR