|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. novembra 2013
Ruské písmeno ë (jo) má 230 rokov a je najmladšie v azbuke
Ruská abeceda, známa najmä pod názvom azbuka, sa skladá z 33 grafém. Jedna z nich sa nezaslúžene dostávala na okraj používania, hoci jej použitie či nepoužitie výrazne mení výslovnosť slova. Príbeh ...
Zdieľať
Moskva 29. novembra (TASR) - Ruská abeceda, známa najmä pod názvom azbuka, sa skladá z 33 grafém. Jedna z nich sa nezaslúžene dostávala na okraj používania, hoci jej použitie či nepoužitie výrazne mení výslovnosť slova. Príbeh existencie grafického znaku Ë, ë (vyslov: jo) sa začal
Príbeh grafického znaku Ë, ë sa začal 29. novembra 1783, keď sa na jednom z prvých zasadnutí stretli členovia novo založenej Akadémie ruskej slovesnosti spolu s jej riaditeľkou, kňažnou Jekaterinou Daškovovou. Na zasadnutí boli aj ruský literát Denis Fonvizin a spisovateľ a básnik Gavrila Deržavin. Hovorili okrem iného aj o projekte vytvorenia veľkého slovansko-ruského slovníka.
Jekaterina Daškovová navrhla, aby sa zvuk písaný dvoma znakmi "io" nahradil novým znakom - "ë". Daškovovej argumenty presvedčili účastníkov zasadnutia a jej návrh čoskoro schválili na zasadnutí celej Akadémie ruskej slovesnosti.
Novátorský návrh kňažnej Daškovovej podporili mnohí vtedajší poprední činitelia kultúry, medzi nimi aj Deržavin, ktorý ako prvý začal používať nový znak v osobnej korešpondencii.
Do tlačenej podoby sa písmeno "ë" prvýkrát dostalo v roku 1795 v knihe básní poeta, bájkara, štátneho činiteľa a člena Akadémie Ivana Dmitrijeva "Moji bezdelki" (1795).
Známym sa písmeno stalo vďaka básnikovi, spisovateľovi Nikolajovi Karamzinovi, ktorý sa v roku 1797 rozhodol zameniť písmená "io" za "ë", keď do tlače pripravoval svoju báseň, uverejnenú v tlačenej podobe v almanachu Aonidy. Vtedy slovo "sliozy" napísal prvýkrát s "ë" a v básni sa objavili sľozy s "ë". Vďaka tomu sa znak "ë" dostal do ruskej abecedy.
Práve pre skutočnosť, že Karamzin bol prvý autor, ktorý použil znak "ë" v tlačenej podobe a dielo vyšlo v pomerne vysokom náklade, mnohí neskôr označovali Karamzina za autora tohto znaku. Ruské zdroje uvádzajú, že tohto omylu sa dopustila aj Veľká sovietska encyklopédia.
V sovietskom Rusku sa povinné písanie "ë" v školskej praxi zaviedlo v roku 1942 z rozhodnutia Ľudového komisariátu školstva Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR).
Nápad postaviť písmenu "ë" pamätník vznikol v roku 1997 pri príležitosti 200. výročia zavedenia písmena do azbuky. V roku 2001 idea na postavenie pamätníka dostala nový obsah, keď v Ruskej federácii bol vyhlásený konkurz na vytvorenie projektu pamätníka pre písmeno "ë".
Víťazom sa stal uľjanovský rodák, iniciátor osláv 200. výročiu písmena "ë" v roku 1997 a zároveň aj autor nápadu vytvoriť pamätník - Alexander Zinin. Podľa jeho projektu bol pamätník vyhotovený a v Uľjanovsku ho slávnostne odhalili v septembri 2005. Na pamätníku vysokom 2,05 metra s hmotnosťou vyše troch ton je vyryté písmeno "ë".
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
azbuka Foto: TASR
. Dnes sa znak Ë, ë (jo) "dožíva" významného výročia - 230. "narodenín". Ako upozorňuje agentúra RIA-Novosti, "Ë, ë" je najmladšie písmeno v azbuke. Pri jeho začiatku stojí žena a v meste Uľjanovsk má pamätník.Príbeh grafického znaku Ë, ë sa začal 29. novembra 1783, keď sa na jednom z prvých zasadnutí stretli členovia novo založenej Akadémie ruskej slovesnosti spolu s jej riaditeľkou, kňažnou Jekaterinou Daškovovou. Na zasadnutí boli aj ruský literát Denis Fonvizin a spisovateľ a básnik Gavrila Deržavin. Hovorili okrem iného aj o projekte vytvorenia veľkého slovansko-ruského slovníka.
Jekaterina Daškovová navrhla, aby sa zvuk písaný dvoma znakmi "io" nahradil novým znakom - "ë". Daškovovej argumenty presvedčili účastníkov zasadnutia a jej návrh čoskoro schválili na zasadnutí celej Akadémie ruskej slovesnosti.
Novátorský návrh kňažnej Daškovovej podporili mnohí vtedajší poprední činitelia kultúry, medzi nimi aj Deržavin, ktorý ako prvý začal používať nový znak v osobnej korešpondencii.
Do tlačenej podoby sa písmeno "ë" prvýkrát dostalo v roku 1795 v knihe básní poeta, bájkara, štátneho činiteľa a člena Akadémie Ivana Dmitrijeva "Moji bezdelki" (1795).
Známym sa písmeno stalo vďaka básnikovi, spisovateľovi Nikolajovi Karamzinovi, ktorý sa v roku 1797 rozhodol zameniť písmená "io" za "ë", keď do tlače pripravoval svoju báseň, uverejnenú v tlačenej podobe v almanachu Aonidy. Vtedy slovo "sliozy" napísal prvýkrát s "ë" a v básni sa objavili sľozy s "ë". Vďaka tomu sa znak "ë" dostal do ruskej abecedy.
Práve pre skutočnosť, že Karamzin bol prvý autor, ktorý použil znak "ë" v tlačenej podobe a dielo vyšlo v pomerne vysokom náklade, mnohí neskôr označovali Karamzina za autora tohto znaku. Ruské zdroje uvádzajú, že tohto omylu sa dopustila aj Veľká sovietska encyklopédia.
V sovietskom Rusku sa povinné písanie "ë" v školskej praxi zaviedlo v roku 1942 z rozhodnutia Ľudového komisariátu školstva Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (RSFSR).
Nápad postaviť písmenu "ë" pamätník vznikol v roku 1997 pri príležitosti 200. výročia zavedenia písmena do azbuky. V roku 2001 idea na postavenie pamätníka dostala nový obsah, keď v Ruskej federácii bol vyhlásený konkurz na vytvorenie projektu pamätníka pre písmeno "ë".
Víťazom sa stal uľjanovský rodák, iniciátor osláv 200. výročiu písmena "ë" v roku 1997 a zároveň aj autor nápadu vytvoriť pamätník - Alexander Zinin. Podľa jeho projektu bol pamätník vyhotovený a v Uľjanovsku ho slávnostne odhalili v septembri 2005. Na pamätníku vysokom 2,05 metra s hmotnosťou vyše troch ton je vyryté písmeno "ë".
Zdroje:
rian.ru; calend.ru; newsru.com; lenta.ru; esperanto-plus.ru
rian.ru; calend.ru; newsru.com; lenta.ru; esperanto-plus.ru
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR