Ruské etnikum na Ukrajine nie je ohrozené, píše sa v správe OSN

Ženeva 15. apríla (TASR) - Tvrdenia ruskej menšiny z východnej Ukrajiny, že sú terčom útokov, sa nezakladajú na pravde. Uvádza sa to v správe úradu OSN pre ľudské práva, ktorú dnes zverejnili v Ženeve. Práve obavami o ruských krajanov Moskva zdôvodňuje svoje zásahy do vývoja udalostí na Ukrajine.


Správa OSN bola zverejnená po dvoch marcových návštevách poradcu generálneho tajomníka pre ľudské práva Ivana Šimonoviča na Ukrajine.

Správa OSN konštatuje, že sa odohralo niekoľko útokov na príslušníkov ruského etnika, ale nešlo o systematické ani všeobecne rozšírené konanie.

V správe sa ďalej uvádza, že fotografie z protestov na kyjevskom Námestí nezávislosti, nadsadené príbehy o prenasledovaní etnických Rusov na Ukrajine nacionalistickými extrémistami, ako aj správy o tom, že na Krym dorazili ozbrojenci s cieľom prenasledovať tam žijúcich Rusov, boli systematicky využívané na vytvorenie atmosféry strachu a neistoty, čo sa prejavilo v podpore integrácie Krymu do zväzku Ruskej federácie.

Podľa OSN je preto na Ukrajine potrebné vytvoriť mechanizmus, ktorý zapojí menšiny do rozhodovania na všetkých úrovniach štátnej správy.

OSN súčasne varuje pred nebezpečenstvom, aké predstavuje nacionalistická rétorika, a to najmä v súvislosti s približujúcimi sa predčasnými prezidentskými voľbami, vypísanými na 25. mája.

Šírenie myšlienok o etnickej, rasovej a náboženskej nenávisti časťou politických síl alebo jednotlivcami, ako aj nacionalistická rétorika, aká zaznela aj počas protivládnych nepokojov v Kyjeve, by mohla mať veľmi závažný vplyv na situáciu v krajine, uvádza sa v správe.

Agentúra Reuters v súvislosti so šírením nacionalistickej rétoriky a nenávisti uvádza, že správa OSN v tejto súvislosti spomína pravicové radikálne hnutie Pravý sektor, ktorého aktivisti sa zúčastnili protestov na Majdane a ktorých vystúpenia vyvolali obavy o časť obyvateľstva Ukrajiny hovoriacu po rusky.

Správa konštatuje, že Pravý sektor má na svedomí násilnosti proti svojim politickým oponentom a zástupcom bývalej vládnej Strany regiónov. Jej aktivisti sú zrejme zapletení aj do viacerých prípadov násilnej smrti predstaviteľov bezpečnostných zložiek, ktoré podľa OSN treba prešetriť.

Napriek týmto skutočnostiam OSN po analýze faktov vo svojej správe uviedla, že obavy z Pravého sektora sú prehnané.

Na Kryme sa vraj vyhrážajú osobám, ktoré nepodporovali referendum

Správa OSN, naopak, konštatuje, že na Kryme, kde sa 16. marca konalo referendum o jeho pripojení k subjektom Ruskej federácie, boli zaznamenané prípady vyhrážania sa, protizákonného zadržiavania a mučenia aktivistov či novinárov, ktorí plebiscit nepodporovali. Po rusky hovoriace obyvateľstvo tam nebolo vystavené žiadnym hrozbám.

V súvislosti s referendom na Kryme OSN v dokumente informovala, že jej úradníci majú mnoho správ o manipulácii s hlasovaním.

OSN žiada od proruského krymského vedenia, aby "rozpustilo všetky oddiely polovojenskej domobrany a ozbrojených skupín a obnovilo vládu zákona".

V dokumente sa uvádza, že jedným z najvážnejších problémov Ukrajiny zostáva korupcia, čo sa negatívne prejavuje v oblasti ľudských práv, prispieva k vyhrocovaniu sociálnej nerovnosti, naštrbuje dôveru občanov v inštitúcie vrátane justície a prejavuje sa aj beztrestnosťou jej páchateľov.

Vzhľadom na blížiace sa prezidentské voľby OSN vyzvala Ukrajinu, aby zabezpečila slobodný prístup k informáciám a ich výmenu medzi občanmi, kandidátmi a zvolenými zastupiteľmi, "to znamená slobodu tlače a ďalších médií schopných komentovať politické záležitosti bez cenzúry alebo obmedzení a informovať verejnosť".

Šimonovič navštívil Ukrajinu 6.-18. marca, keď zavítal do Kyjeva, Charkova a Ľvova, a potom aj 21.-23. marca, keď navštívil Krym. Jeho správa je analýzou udalostí na Ukrajine až do 2. apríla.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR