Ruská jadrová superponorka Kursk šla ku dnu pred 15 rokmi

Plavidlo K-141 Kursk bola supermoderná ruská jadrová ponorka uvedená do služby v roku 1995. Plavidlo naprojektovali na boj s ponorkami, lietadlovými loďami a na vystreľovanie ďalekonosných rakiet spod hladiny.MOSKVA/BRATISLAVA 12. augusta (WEBNOVINY) – K potopeniu ruskej jadrovej ponorky Kursk prišlo pred 15 rokmi 12. augusta 2000. Pýcha ruského námorníctva pomenovaná po meste Kursk patrila vo svojom čase k najmodernejším ponorkám. Po dvoch silných explóziách sa v Barentsovom mori potopila a smrť pod vodou našlo všetkých 118 členov posádky.


Plavidlo K-141 Kursk bola supermoderná ruská jadrová ponorka uvedená do služby v roku 1995. Bola súčasťou Severnej flotily ruského vojnového námorníctva a operovala hlavne v oblastiach Severného ľadového oceánu. Kursk naprojektovali na boj s ponorkami, lietadlovými loďami a na vystreľovanie ďalekonosných rakiet spod hladiny. Bola to strategická atómová ponorka, ktorá mohla niesť 24 jadrových balistických striel.

Ku dnu šla po dvoch výbuchoch

Počas námorného cvičenia v medzinárodných vodách Barentsovho mora prišlo dňa 12. augusta 2000 na Kursku k dvom mohutným výbuchom. Ponorka klesla na dno do hĺbky 108 m, približne 135 km od prístavu Severomorsk. Katastrofu neprežil nikto zo 118 členov posádky. Tlačové agentúry začali 14. augusta 2000 informovať o potopení jadrovej ponorky Kursk, ktorá pre technické problémy ostala ležať na dne Barentsovho mora.

Podľa správ bola kvôli technickým problémom zaplavená predná časť ponorky vodou. Ruské oficiálne informácie tvrdili, že v ponorke sa nenachádzali jadrové zbrane, nevzniklo teda žiadne bezprostredné nebezpečenstvo a z miesta nehlásili ani únik rádioaktivity. Prvé informácie ruskej admirality neuvádzali, kedy a v ktorej časti Barentsovho mora k incidentu došlo, iba to, že sa to stalo počas vojenského cvičenia ruskej Severnej flotily v Barentsovom mori za prítomnosti 107 námorníkov.

K ponorke sa vydali ruské záchranné lode. Nórska strana však tvrdila, že seizmológovia zaznamenali v kritickej oblasti dve explózie 12. augusta 2000. Ruské vedenie nakoniec potvrdilo, že k potopeniu Kursku prišlo v sobotu 12. augusta 2000 s tým, že na palube bolo 118 námorníkov, ktorí napokon všetci zomreli.



Potopenie vyvolalo množstvo špekulácií

Potopenie plavidla vyvolalo množstvo aj neuveriteľných dohadov a objavilo sa tiež niekoľko špekulácií o príčine havárie. Nebolo jasné, či ponorka stroskotala následkom zrážky s neidentifikovateľným plavidlom, alebo bol príčinou jej havárie výbuch v prednej časti podmorskej lode.

V tej súvislosti sa písalo, že Kursk napadla iná - neruská ponorka, že narazila na hlbinnú mínu z vojny, prirýchlo sa ponáhľala a narazila na dno a iné informácie. Dokonca sa hovorilo o čečenskom terorizme, čo sa nakoniec vylúčilo.

Už 15. augusta toho roku ponúkli USA aj Spojené kráľovstvo pomoc pri záchrane havarovanej ruskej ponorky. V oboch prípadoch sa však pomoc neuskutočnila z nevedomosti, či by záchranné zariadenia oboch krajín boli technicky kompatibilné s technickým zariadením ruskej ponorky. Kursku nakoniec prišli na pomoc námorné sily z Británie a Nórska.

Záchranné práce trvali celé mesiace

Práce na záchrane potopenej ponorky sa ťahali niekoľko mesiacov. Splnila sa žiaľ domnienka námorných expertov, ktorí tvrdili, že vzhľadom na polohu, v akej sa nachádzala bola akákoľvek záchrana mimoriadne ťažká, okrem iného aj kvôli silnému tlaku vody.

Postupne s nadobudnutím presvedčenia o tom, že posádka už nežije, sa v Rusku zdvihla vlna smútku, beznádeje, rôznych fám o tragédii a obviňovania ruského námorníctva zo zlého spôsobu a hlavne z neskorých záchranných prác. Až do novembra 2000 sa v Barentsovom mori pracovalo na vyslobodzovaní Kursku.

Výsledkom dlhého vyšetrovania bola za príčinu skazy ponorky označená explózia cvičného torpéda, ktorá mala za následok reťazovú reakciu v torpédovej miestnosti. Prečo cvičné torpédo explodovalo, však nebolo nikdy objasnené. Operácia na vyzdvihnutie vraku stála približne osem miliónov dolárov, čo v tom čase bol rozpočet ruského ponorkového loďstva na celý rok.