Rusínsky jazyk je na ústupe, mladí ľudia ho nepoužívajú

BRATISLAVA 8. septembra (WBN/PR) - Čo je viac: rodný jazyk, alebo schopnosť vedieť sa dohovoriť? Majú rodičia uprednostniť svoju národnú hrdosť, alebo to, aby sa zvýšili životné šance ich detí? Otázky síce pripomínajú večnú dilemu o pôvode sliepky a vajca a mohli by vyzerať až zábavne, ak by nešlo o vážnu vec – existenciu a vymieranie jazykov malých národov. Faktom je, že dnes, keď má ľudstvo toľko možností na komunikáciu ako nikdy v histórii, vymiera podľa vedcov na Zemi vyše dvesto jazykov. Jeden dokonca aj u nás na Slovensku – rusínsky. A toto už také zábavné nie je.


Čo majú robiť Rusíni, aby ich jazyk a kultúra o pol storočia nevymreli? Ťažká otázka. Aspoň čiastočnú odpoveď sa na ňu snaží dať dlhodobý rusínsky projekt Čemerica, ktorý v týchto dňoch štartuje už svoj štvrtý ročník.

Je to projekt o Rusínoch, avšak určený nielen pre nich, ale aj pre Slovákov – pre nich preto, aby viac spoznali jazyk, kultúru a dejiny Rusínov, s ktorými tu žijú od nepamäti. A pre Rusínov preto, aby prekonali zábrany, hlásili sa k svojej materinskej reči a verejne ju aj používali. Ba čo viac, aby sa dožadovali aj rusínskych škôl a učebníc, ako i podmienok na ich existenciu. Malo by to byť samozrejmé, lebo vzdelanie v rodnom jazyku garantuje aj Ústava SR. Prax je však iná. Rusíni sú síce počtom 33-tisíc tretia najväčšia, no historicky aj najmladšia a v štáte najmenej etablovaná menšina so živoriacim školstvom. Navyše rusínski rodičia sú zneistení pod tlakom doby, ktorej nároky stúpajú. Pre svoje deti chcú spokojný život, a jednoduchšie to vidia často tak, ak sa dieťa bude vzdelávať vo väčšinovom, teda slovenskom, nie národnostnom jazyku. Tým viac, že dnes nikto nevie, aké znalosti a jazyky budú stačiť na to, aby si mladí zohnali dobrú prácu o 20 rokov.

Ale späť k Čemerici. Tento program spracoval za päť rokov už štyri čiastkové projekty. Ponúkol dlhodobú anketu o rusínskom jazyku, vyše 60 odborných článkov a interview, web, zborníky, konferencie, video rozhovory, ale napríklad aj terénny výskum dvojjazyčnosti v 68 rusínskych obciach.

Kým doteraz bolo cieľom projektu detailne odhaliť, nakoľko sa ešte používa na Slovensku rusínsky jazyk, a analyzovať najväčšie bariéry – prečo sa vytráca, v aktuálnom štvrtom ročníku pôjde o posun ďalej. Chce bariéry odstraňovať tým, že verejnosti predstaví výrazné rusínske osobnosti, ktoré nemajú ostych ani zábrany verejne vystupovať vo svojom rodnom rusínskom jazyku. A to by mohol byť najmä pre mladých motív aj vzor v jednom. Projekt chce taktiež zmapovať, čo za posledný rok urobil štát pre vzdelávanie menšiny v rusínčine. Priblíži aj to, ako doteraz ovplyvnili záujem o rodnú reč večerné školy rusínskeho jazyka, ktoré už štvrtý rok rozvíja na severovýchode Slovenska Občianske združenie Kolysočka – Kolíska.

Skúsme to nakoniec zhrnúť. Na Zemi sa hovorí okolo sedemtisíc jazykmi. Podľa kvalifikovaných odhadov asi štvrtina z nich čoskoro vymizne. V prípade rusínčiny sa predpovedá, že do 30 až 50 rokov. Všeobecné tempo jazykového vymierania je vraj rovnako vysoké, akým miznú rastlinné a zvieracie druhy. Kým však zvieratá a rastliny sa zachovajú aspoň v múzeách, reč ovplyvňuje myseľ. Ak nejaký jazyk vymrie, zmizne s ním aj originálna kultúra, výnimočné myslenie a osobité videnie sveta celkom konkrétnej skupiny ľudí.

Ďalšie informácie na www.cemerica.sk