Rusíni a práva menšín uplatňované prostredníctvom ombudsmana

BRATISLAVA 7. februára (WBN/PR) - Obracať sa na ombudsmana je základným právom všetkých občanov, ale konkrétne aj príslušníkov národnostných menšín práve v situácii, keď pociťujú ujmu aj vo vzťahu k menšinovým právam. Týka sa to, samozrejme, i rusínskej menšiny. Ide teda o to, aby sa občania dovolali práva vtedy, ak sa domnievajú, že nesprávnym konaním alebo nečinnosťou úradníkov nastala protiprávna situácia.

Ombudsman je ako verejný ochranca práv nezávislý – nielenže chráni práva fyzických a právnických osôb pred orgánmi verejnej moci, ale môže sa aj sám ozvať voči nezodpovednému konaniu verejných úradov. V jeho moci je napríklad dávať návrh na začatie konania na Ústavný súd, ale rovnako aj sám môže dať podnet na Ústavný súd – napríklad pri nesúlade domácich predpisov s medzinárodnými dokumentmi. Môže sa to týkať napríklad aj zákonov pre Slovensko záväzných podľa medzinárodných zmlúv, ak by sa u nás v praxi nedodržiavali, trebárs v spojení s menšinovými právami. Príslušníci menšín sa v takých prípadoch môžu obrátiť na ombudsmana.

Šírka pôsobnosti
Voči ktorým úradom siaha pôsobnosť verejného ochrancu práv? Ide najmä o orgány štátnej správy, ako ministerstvá a ostatné ústredné inštitúcie. Ide o orgány miestnej štátnej správy (obvodné, krajské, katastrálne úrady a ďalšie ustanovizne). Ide o orgány samosprávy (zastupiteľstvá, starostovia, primátori, zastupiteľstvá či predsedovia VÚC). Ide o inštitúcie, ktoré majú zo zákona niektoré osobitné práva (napríklad Sociálna poisťovňa). Dosah na súdy ombudsman nemá, iba ak by šlo o predpokladané disciplinárne previnenie sudcu.
Kam už pôsobnosť verejného ochrancu práv nesiaha? Nevzťahuje sa na Národnú radu, prezidenta, vládu, Najvyšší kontrolný úrad, Ústavný súd, spravodajské služby, na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov polície, na prokuratúru ani na súdy.

Kolobeh podnetu
Oznámenie či podnet možno dať verejnému ochrancovi práv písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronicky. V podaní musíte dať najavo, čoho sa týka, proti ktorému úradu ho podávate a aký cieľ sledujete. Ak podnet nie je dostatočne jasný, ochranca práv vás vyzve, aby ste v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, podnet spresnili. Musíte dostať aj poučenie, ako ho urobiť správne. Ak hrozí, že sa podnet pre formálne chyby odloží, musí vás o tom ombudsman poučiť.
Dôležité je, že existuje aj možnosť podať podnet anonymne, teda buď so želanou utajenou totožnosťou alebo – ak je jej utajenie v záujme vybavenia podnetu – pri jeho vybavovaní ombudsman postupuje len na základe odpisu podnetu bez osobných údajov. Všetci ľudia zúčastnení na vybavovaní podnetu, ktorí totožnosť podávateľa poznajú, o nej musia mlčať. Naopak, ak vy sami neuvediete pri podaní podnetu meno, priezvisko a adresu, teda ste v anonymite, ombudsman nemusí takéto podanie vybavovať.

Výnimočné právomoci
V situácii, keď ombudsman podnet preveruje, môže napríklad vstupovať do všetkých úradných priestorov verejnej správy, vyžadovať od úradov, aby mu poskytli potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie vo veci. Má právo klásť otázky zamestnancom úradov verejnej správy a hovoriť aj bez prítomnosti iných ľudí s osobami napríklad vo väzbe, v ochrannej liečbe či v podobných prípadoch.
Verejné orgány mu musia na jeho žiadosť poskytnúť informácie a vysvetlenia, dovoliť mu nahliadnuť do spisu alebo mu ho požičať, dať mu písomné stanovisko k otázkam, súhlasiť s opatreniami, ktoré navrhne, a to aj vtedy, ak sa ukáže, že úradníci nekonali, keď konať mali. Ombudsman môže byť aj na ústnom prejednávaní a môže sa tam dokonca pýtať účastníkov konania či zúčastnených osôb.

Uzavretie podnetu
Po preverení sa môže dospieť k záveru, že práva podávateľa sa neporušili. Ochranca práv o tom občana písomne upozorní a rovnako aj dotknutý úrad. Pri zistení porušenia to ochranca práv oznámi úradu, ktorý sa previnil, spolu s návrhom opatrení. Úrad je povinný do 20 dní oznámiť ombudsmanovi svoje stanovisko k záverom z podnetu.
Ak verejný ochranca práv nesúhlasí so zaslaným záverom úradníkov alebo považuje ich opatrenia za slabé, môže to „pohnať“ vyššie. Oznámi to buď nadriadenému orgánu alebo rovno vláde. Tí musia oznámiť ochrancovi práv do 20 dní, aké kroky podnikli alebo plánujú urobiť. Aj na tejto úrovni má ombudsman výsostné právo – ak uzná – považovať navrhnuté kroky za nedostatočné. Vtedy mu dáva zákon ešte možnosť obrátiť sa na samotný parlament.

www.cemerica.rusyn.sk

Zdroje:
www.radaeuropy.sk
www.mzv.sk
www.portal.gov.sk
www.vop.gov.sk/verejny-ochranca-prav

Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.