|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. mája 2014
Rusi skúmali miesta v bývalej Juhoslávii, ktoré zbombardovalo NATO
Stíhačka F-117 Nighthawk spúšťa bombu blízko Blehradu v marci 1999.
Zdieľať
Stíhačka F-117 Nighthawk spúšťa bombu blízko Blehradu v marci 1999. Foto: TASR/AP
Moskva 15. mája (TASR) - Odborníci z ruského ministerstva pre výnimočné situácie (EMERCOM) uskutočnili prieskum regiónov bývalej Juhoslávie, vrátane Kosova, ktoré boli v 90. rokoch bombardované vzdušnými silami NATO za použitia munície obsahujúcej ochudobnený urán. Informovala o tom agentúra RIA Novosti."Členovia pracovnej skupiny EMERCOM riskovali svoje životy pri výkone náročnej a zodpovednej misie zameranej na prešetrenie radiácie a chemického znečistenia oblastí Juhoslávie postihnutých vzdušnou kampaňou NATO, pri ktorej boli použité i bomby s ochudobneným uránom," povedal v stredu Vladislav Bolov z príslušného rezortu.
Pracovná skupina pôsobiaca pod medzinárodným programom Focus preskúmala terén a rozličné zariadenia v 14 mestách a lokalitách Srbska, Vojvodiny a Kosova. Výsledky zatiaľ neboli zverejnené.
Bombardovanie zväzovej republiky sa začalo 24. marca 1999
Vojenské letectvo Severoatlantickej aliancie začalo v rámci operácie Spojená sila 24. marca 1999 bombardovať vtedajšiu Zväzovú republiku Juhoslávie. Operácia sa uskutočnila bez schválenia Bezpečnostnej rady OSN iba na základe stanoviska západných krajín o tom, že Belehrad vykonáva na území Kosova etnické čistky.
Bombardovanie Juhoslávie. Foto: TASR/AP
Okrem zmieneného druhu arzenálu boli použité aj kazetové a vysoko výbušné bomby, z ktorých však mnohé neexplodovali a dodnes zostávajú pod povrchom zeme, súc smrteľným nebezpečenstvom.
Najväčšími obeťami agresie sa stali radoví civilisti. Počas 78-dňových náletov, ktoré sa skončili 10. júna, zahynulo podľa rôznych zdrojov 2500-3500 osôb vrátane 89 detí. Ďalších 12.500 ľudí utrpelo zranenia. Z radov armády a polície bolo zabitých 1031 príslušníkov, 5000 ďalších utrpelo zranenia, uzatvára RIA Novosti.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR